askéza -y ž.
1. sústavné cvičenie sa v odriekaní a cnostiach s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť
2. zdržanlivosť, striedmosť;
askéta -u m. kto sa venuje askéze;
askétka -y -tok ž.;
asketický príd.: a. spôsob života, a-á tvár, postava;
asketicky prísl.
askéza -zy ž.
askéza -zy ž. ⟨gr.⟩ 1. náb. ▶ (v gréckej filozofii a v nekresťanských náboženstvách) cvičenie sa v sebaovládaní a pestovanie cností s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť: stoická, budhistická a. 2. náb. ▶ (v kresťanskom náboženstve) sústavné cvičenie sa v odriekaní a v praktizovaní cností sprevádzané modlitbou s cieľom dosiahnuť kresťanskú dokonalosť: kresťanská a.; Obdivoval svätcov a ich askézu. [R. Sloboda] 3. ▶ odriekavý a striedmy spôsob života, asketický život: dobrovoľná, prísna a.; žiť v chudobe a askéze; Na dosiahnutie úspechu trochu askézy nezaškodí. [R. Lichnerová]; Mal som vždy bližšie k askéze ako k nejakým kulinárskym bakchanáliám. [M. Rúfus]
askéza -y ž. ‹g›
1. prísny spôsob života spojený s odriekaním, zdržanlivosťou, odriekanie, zdržanlivosť: oddať sa a-e; ukladať si a-u
2. (pôvodne u niektorých gréc. filozofov) cvičenie v mravnej prísnosti, ktorej výsledkom je sebaovládanie; (v niektorých náboženstvách) rozličné postupy zámerného potláčania prirodzených ľudských potrieb, najmä dočasné či trvalé zrieknutie sa pohlavného života
asketizmus prísny spôsob života s odriekaním sa všetkého životného pohodlia, všetkých životných radostí: oddávať sa asketizmu • askéza: askéza mníchov • zdržanlivosť (miernenie prejavov svojich žiadostivostí)
askéza p. asketizmus
askéza, -y ž. v kresťanstve prísny spôsob života, premáhanie sveta a tela pre dosiahnutie mravnej dokonalosti;
pren. zdržanlivosť, striedmosť, zriekanie sa životných radostí, pohodlia