Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

asfalt -u m. čierna lesklá živicová látka použ. pri stavbe ciest, na izoláciu ap.;

asfaltový príd.: a-á cesta, pokrývka

asfaltový -vá -vé príd.

asfaltový -vá -vé príd. ▶ vyrobený z asfaltu; pokrytý asfaltom; tvorený asfaltom; vzťahujúci sa na asfalt: asfaltová izolácia, pokrývka; a. náter; a. chodník; asfaltová vozovka, cesta; asfaltové ihrisko; asfaltové šindle; stav. a. betón zmes asfaltu a kameniva používaná na stavbu cestných vozoviek a letiskových plôch; a. pás stavebný pás lepený horúcim asfaltovým lepidlom používaný na izoláciu budov proti vode a vlhkosti; a. koberec povrch vozovky z kameniva spojeného asfaltom; geol. asfaltová hornina prestúpená asfaltom (napr. vápenec, dolomit); výtvar. asfaltová maľba olejomaľba s použitím hnedej lazúrovej farby a asfaltu □ asfaltový holub, vhodnejšie asfaltový terč letiaci terč (zo zmesi vápenca a asfaltu) na športovú streľbu z brokových zbraní

asfaltový → asfalt

asfalt -u m. ‹g›

1. čiernohnedý až čierny prírodný al. druhotný bitúmen (zvyšok po destilácii ropy), ktorý sa používa na úpravu vozoviek, na výrobu lakov, izolačných látok a i.

2. hovor. vozovka pokrytá týmto bitúmenom;

asfaltový príd.: a-á vozovka, izolácia; a. náter; stav. a. koberec cestný bitúmenový kryt; geol. a. piesok prírodné zmesi piesku s asfaltom; šport. a. terč, holub výlisok z keramickej al. plastickej látky vymršťovaný ako terč v niektorých streleckých disciplínach

asfalt, -u m.

1. tuhá čierna minerálna živica (prírodná al. umelá), používaná na dláždenie ulíc, na zhotovovanie izolácií v elektrotechnike, na výrobu lakov ap.;

2. hovor. asfaltová dlažba;

asfaltový príd.: a-á cesta, a-á dlažba; a. lak; geol. a-á hornina obsahujúca asfalt

asfalt m. (asfald)
1. nov. živicová hmota na úpravu povrchu ciest, izoláciu a pod.: Vo velkíh mestáh je na ceste asfalt (Kameňany REV)
2. zvýšený asfaltovaný chodník popri vozovke: Ic pekne po asfalde! (Šurany NZ); asfaltový príd. k 1: F Kostelném majú asfaltovú cestu (Vaďovce MYJ)