asfalt -u m. čierna lesklá živicová látka použ. pri stavbe ciest, na izoláciu ap.;
asfaltový príd.: a-á cesta, pokrývka
asfalt -tu m.
asfalt -tu pl. N -ty m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ čierna lesklá živicová látka, ktorá sa zahrievaním roztápa, používaná v stavebníctve ako izolácia proti vode a vlhkosti, na výrobu izolačných dosák a najmä na stavbu ciest: ropný a.; prírodný a.; zalievať škáry asfaltom 2. ▶ asfaltová dlažba (vozovky, chodníka a pod.): rozpálený a.; popraskaný a. na chodníku; diery v asfalte; kresba detí na asfalte; auto sa šmýkalo po mokrom asfalte
asfalt -u m. ‹g›
1. čiernohnedý až čierny prírodný al. druhotný bitúmen (zvyšok po destilácii ropy), ktorý sa používa na úpravu vozoviek, na výrobu lakov, izolačných látok a i.
2. hovor. vozovka pokrytá týmto bitúmenom;
asfaltový príd.: a-á vozovka, izolácia; a. náter; stav. a. koberec cestný bitúmenový kryt; geol. a. piesok prírodné zmesi piesku s asfaltom; šport. a. terč, holub výlisok z keramickej al. plastickej látky vymršťovaný ako terč v niektorých streleckých disciplínach
asfalt, -u m.
1. tuhá čierna minerálna živica (prírodná al. umelá), používaná na dláždenie ulíc, na zhotovovanie izolácií v elektrotechnike, na výrobu lakov ap.;
2. hovor. asfaltová dlažba;
asfaltový príd.: a-á cesta, a-á dlažba; a. lak; geol. a-á hornina obsahujúca asfalt
asfalt m. (asfald) 1. nov. živicová hmota na úpravu povrchu ciest, izoláciu a pod.: Vo velkíh mestáh je na ceste asfalt (Kameňany REV) 2. zvýšený asfaltovaný chodník popri vozovke: Ic pekne po asfalde! (Šurany NZ); asfaltový príd. k 1: F Kostelném majú asfaltovú cestu (Vaďovce MYJ)
asfalt [ašpalt] m čierna, lesklá, živicová látka používaná pri stavbe ciest: masné kamene, které ohnem horj takowý gest asspalt, gagat, bernsstain (BH 1798)