asesor -ra pl. N -ri m.
asesor -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. práv., hist. ▶ stoličný úradník; (v súdnej službe) prísediaci, ďalší člen súdneho senátu: župný, súdny a. 2. ▶ kto odborne posudzuje, hodnotí: školenie asesorov a poradcov
asesor -a m. ‹l› hist. práv. niekdajšia úradnícka hodnosť v súdnej službe; súdny prísediaci;
asesorský príd.
asesor, -a m. arch. prísediaci;
asesorský príd.: a. úrad;
asesorstvo, -a str. úrad asesora
asesor m lat prísediaci: prisazni assessor, testamentar (PARÍŽOVCE 1564); wsecy pany prysedycy asesorowe mesta tehoto ((L. JÁN) 1621); my jassprisst, decani, assessorowé y wssecka pospolitost stolice duchowneg (ZVOLEN 1637 E); ostatni tohoto berggerichtu jmenovani asesorove (BOCA 1783 CM); hrabeczy, prwny assessor pri table districtualskeg (PREŠOV 1786)