artikulácia -ie ž. artikulovanie: vzorná a.;
artikulačný príd.: a-é orgány
artikulačný [-t-] -ná -né príd.
artikulačný [-t-] -ná -né príd. odb. ▶ súvisiaci s artikuláciou; určený na artikuláciu: a. problém; a. orgán rečový; a. tlmočník tlmočník pre postihnutú osobu, ktorá neovláda posunkovú reč a nepočuje hovorenú reč
artikulácia -ie ž. ‹l›
1. lingv., fon. vytváranie hlások pohybmi rečových orgánov pri hovorení, článkovanie: miesto, spôsob a-ie
2. hud. členenie za sebou idúcich tónov (na rozdiel od frázovania), napr. spôsob smyku (legato, staccato), úderu
3. anat. kĺbové spojenie kostí
4. publ. (jasné, zreteľné, dôrazné) vyslovenie, vyjadrenie, formulácia, výklad určitej myšlienky, názoru: verejná a. problémov, zrozumiteľná a. návrhu zákona;
artikulačný príd.: lingv., fon. a. orgán; a-á chyba; a-á báza súhrn artikulačných zvyklostí používateľov daného jazyka; – anat. a-é spojenie kĺbov;
artikulačne prísl.
artikulácia, -ie ž.
1. fon. článkovanie hlások, t. j. tvorenie hlások rečovými ústrojmi;
2. anat. spojenie kĺbov;
artikulačný príd.: fon. a-é orgány; a. prúd; a-á báza p. báza; anat. a-á dutina