arktický príd. k Arktída: a. vzduch, a-é more
arktický [-t-] -ká -ké príd.
arktický [-t-] -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s Arktídou; nachádzajúci sa v Arktíde, severnopolárny: arktická oblasť, krajina; arktické pásmo; plaviť sa v arktických vodách; život v arktickej tundre; meteor. arktické podnebie so studeným suchým vzduchom, silným vetrom, hmlami a trvalou snehovou pokrývkou al. ľadovcami; a. vzduch s nízkymi teplotami, s malou vlhkosťou a čistý, umožňujúci dobrú viditeľnosť; a. front prechodné pásmo medzi studeným arktickým vzduchom a teplejším vzduchom miernych zemepisných šírok severnej pologule; geogr. Arktické ostrovy
arktický príd. ‹VM› týkajúci sa sev. polárnej oblasti, vzťahujúci sa na Arktídu al. patriaci k nej: geogr., bot. a-á oblasť zaujímajúca najsevernejšiu časť Eurázie a Ameriky a obvod severného pólu; meteor. a. vzduch vzduchová hmota s nízkou teplotou, nízkym obsahom vodnej pary a s vysokou priezračnosťou, vznikajúca nad arktickými oblasťami; a. front rozhranie medzi arktickým a polárnym vzduchom na sev. pologuli
Arktída (star. i Arktis), -y ž. oblasť okolo severného pólu;
arktický príd.: a-á klíma, a-á flóra; a-á zima, a-é moria
arktický [-rt-], arktikus m gr/lat geogr severný pól: polares aneb wisostj nebes: nam negbližssy gest arcticus; polednegssie gsu gako lineae anebo prawidla od wisosti artickeho k wisosti antartickemu weduce kola wisokosti (KCS 18. st)