aristokracia -ie ž.
1. vládnuca trieda za feud., šľachta: rodová a.
2. privilegovaná časť spoloč. triedy al. vrstvy: finančná, statkárska a.;
aristokrat -a m.
1. príslušník aristokracie, šľachtic: anglickí a-i
2. kniž. človek vybraných spôsobov: a. ducha;
aristokratka -y -tiek ž.;
aristokratický príd.
1. šľachtický: a-á spoločnosť
2. privilegovaný
3. kniž. vznešený, vybraný: a-é správanie;
aristokraticky prísl.
aristokratický [-t-] -ká -ké príd.
aristokratický [-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s aristokraciou, s aristokratom, šľachticom; syn. šľachtický: a. pôvod; aristokratické maniere; pochádzať z aristokratickej rodiny; pohyboval sa v aristokratických kruhoch 2. 2. st. -kejší ▶ majúci ušľachtilé správanie a konanie, vyberané, jemné spôsoby; svedčiaci o tom; syn. vznešený, noblesný: a. zjav; aristokratická tvár; človek aristokratických spôsobov; bol hrdý, a. a priamy; obraz hrdinky bol aristokratickejší; básnik s aristokratickým vkusom [DF 2003]
aristokratický príd. k aristokracia, k aristokrat
1. šľachtický
2. kniž. ušľachtilý, jemný, vybraný: a. zjav
3. obyč. pejor. privilegovaný: a-á kasta;
aristokraticky prísl.;
aristokratickosť -ti ž. najmä k 2, 3
aristokratický 1. p. urodzený 2. p. privilegovaný 3. p. vyberaný 1, vznešený 1, 3
panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetky • šľachtický • aristokratický: šľachtické, aristokratické kruhy • urodzený • vznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod
2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský
privilegovaný ktorý má privilégiá, výhody a pod. • aristokratický • šľachtický (týkajúci sa aristokracie, obyč. za feudalizmu): privilegované, aristokratické, šľachtické kruhy • výsadný • nadradený: výsadné mestá; výsadné, nadradené postavenie • uprednostňovaný • preferovaný (majúci prednosť) • zvýhodnený (majúci výhody): privilegované, uprednostňované deti prominentov; zvýhodnené skupiny
p. aj protekčný
urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti) • šľachtický • aristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvám • panský • vznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosť • noblesný • neskl. nóbl
vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán
2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný
p. aj výborný
vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebný • majestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchy • dôstojný: kráčať dôstojným krokom • expr. božský: božská príroda • aristokratický • noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohyby • slávnostný • kniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľa • kniž. patriarchálny: patriarchálny zjav • expr. prevznešený • kniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulých • obradný: obradné privítanie
2. mravne hodnotný • ušľachtilý • šľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslanie • statočný • čestný: statočný, čestný čin
3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rod • urodzený: urodzení páni • aristokratický • šľachtický: mať aristokratický pôvod
aristokracia, -ie ž.
1. rodová šľachta, vládnúca trieda vo feudálnom zriadení; jej vláda: feudálna, rodová a.;
2. v kapitalizme najvyššia vrstva vykorisťovateľských tried: finančná, veľkostatkárska a.;
3. privilegovaná vrstva akejkoľvek triedy al. spoločenskej skupiny: pejor. robotnícka a.; a. intelektuálov;
aristokrat, -a m. príslušník rodovej šľachty, šľachtic;
pren. človek pripomínajúci aristokrata spôsobmi, vystupovaním, jemný, vzdelaný človek (vo feudálnom chápaní): intelektuálny a., a. duchom;
aristokratka, -y, -tiek ž.;
aristokratický príd. šľachtický, urodzený: a. pôvod, a-á spoločnosť;
pren. vybraný, jemný (vo feudálnom chápaní): a. zjav, a-á tvár, a-é spôsoby, a-é chovanie;
aristokratickosť i aristokratičnosť, -ti ž.