aristokracia, -ie ž.
1. rodová šľachta, vládnúca trieda vo feudálnom zriadení; jej vláda: feudálna, rodová a.;
2. v kapitalizme najvyššia vrstva vykorisťovateľských tried: finančná, veľkostatkárska a.;
3. privilegovaná vrstva akejkoľvek triedy al. spoločenskej skupiny: pejor. robotnícka a.; a. intelektuálov;
aristokrat, -a m. príslušník rodovej šľachty, šľachtic;
pren. človek pripomínajúci aristokrata spôsobmi, vystupovaním, jemný, vzdelaný človek (vo feudálnom chápaní): intelektuálny a., a. duchom;
aristokratka, -y, -tiek ž.;
aristokratický príd. šľachtický, urodzený: a. pôvod, a-á spoločnosť;
pren. vybraný, jemný (vo feudálnom chápaní): a. zjav, a-á tvár, a-é spôsoby, a-é chovanie;
aristokraticky prísl.;
aristokratickosť i aristokratičnosť, -ti ž.