aristokracia -ie ž.
1. vládnuca trieda za feud., šľachta: rodová a.
2. privilegovaná časť spoloč. triedy al. vrstvy: finančná, statkárska a.;
aristokrat -a m.
1. príslušník aristokracie, šľachtic: anglickí a-i
2. kniž. človek vybraných spôsobov: a. ducha;
aristokratka -y -tiek ž.;
aristokratický príd.
1. šľachtický: a-á spoločnosť
2. privilegovaný
3. kniž. vznešený, vybraný: a-é správanie;
aristokraticky prísl.
aristokrat -ta pl. N -ti m.
aristokrat -ta pl. N -ti m. 1. ▶ príslušník aristokracie, (rodovej) šľachty, šľachtic: anglický a.; román o francúzskych aristokratoch; zostať povahou aristokratom; Inteligencia mestečka mulatuje podľa vzoru bývalých aristokratov. [Ľ. Zúbek] 2. ▶ človek vznešeného ušľachtilého správania, vyberaných jemných spôsobov: spisovateľ bol rozmarný a.; estetickí aristokrati [V. Mináč]; pren. štvornohí aristokrati na dostihoch ušľachtilé kone; Nový model mobilu - vznešený aristokrat. [Pd 2003] veľmi elegantný model ◘ fraz. aristokrat ducha človek vznešený duchom ▷ aristokratka -ky -tiek ž.: bola poslednou aristokratkou mestečka
aristokrat -a m. (aristokratka -y ž.)
1. príslušník aristokracie 2, šľachtic
2. kniž. človek vznešený, jemný, vznešeného, vyberaného, jemného správania a spôsobov, ušľachtilého zmýšľania a pod.: a. ducha
3. obyč. pejor. človek v privilegovanom postavení
aristokrat p. šľachtic 1, 2
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
aristokracia, -ie ž.
1. rodová šľachta, vládnúca trieda vo feudálnom zriadení; jej vláda: feudálna, rodová a.;
2. v kapitalizme najvyššia vrstva vykorisťovateľských tried: finančná, veľkostatkárska a.;
3. privilegovaná vrstva akejkoľvek triedy al. spoločenskej skupiny: pejor. robotnícka a.; a. intelektuálov;
aristokrat, -a m. príslušník rodovej šľachty, šľachtic;
pren. človek pripomínajúci aristokrata spôsobmi, vystupovaním, jemný, vzdelaný človek (vo feudálnom chápaní): intelektuálny a., a. duchom;
aristokratka, -y, -tiek ž.;
aristokratický príd. šľachtický, urodzený: a. pôvod, a-á spoločnosť;
pren. vybraný, jemný (vo feudálnom chápaní): a. zjav, a-á tvár, a-é spôsoby, a-é chovanie;
aristokraticky prísl.;
aristokratickosť i aristokratičnosť, -ti ž.