areál -u L -i mn. -y m.
1. vymedzená časť územia, pozemky so stavbami: a. výstaviska
2. oblasť výskytu (rastlín, živočíchov, spoloč. javu)
areál -lu L -li pl. N -ly m.
areál -lu L -li pl. N -ly m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ súvislá plocha pozemkov: zastavanosť mestského areálu 2. ▶ upravený priestor s komplexom budov slúžiacich spoločnému účelu: športový, jazdecký a.; areál vodných športov; a. kúpaliska; vstupný a. jaskyne; plocha výstavného areálu; vchod do areálu hradu; budovať nový kúpeľný a.; v školskom areáli sa nefajčí □ areál zdravia komplex telovýchovných zariadení určený na pohybovú aktivitu a zvýšenie telesnej zdatnosti 3. ekol., geogr. ▶ územie, na ktorom je rozšírený určitý živočíšny al. rastlinný druh al. spoločenstvo; oblasť so zhodnými prírodnými podmienkami al. oblasť zhodných stanovíšť: karpatský a.; a. rozšírenia mačky divej; nepôvodný druh vytláča z areálu pôvodný druh 4. etnogr. ▶ oblasť, územie s výskytom určitého javu, často bez ohľadu na etnické či politické hranice
areál -u m. ‹l›
1. stav. súvislá plocha pozemkov
2. kniž. a odb. časť územia, obyčajne s určitým komplexom stavieb tvoriacich celok, zariadenie a pod., vyhradená na určité účely: a. Bratislavského hradu; športový a. v Petržalke; a. zdravia plocha (v lese, v parku a pod.) obyčajne vybavená určitým komplexom športových zariadení, určená na rekreačný šport
3. ekol. časť zemského povrchu, v ktorej sa vyskytuje určitý druh, rod a pod. organizmov;
areálový, areálny príd.: lingv. a-na lingvistika skúmanie povahy územného rozrôznenia istého jazykového, nárečového celku, jazykový zemepis;
areálovo prísl.
areál p. priestor, oblasť 1
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
priestor miesto bližšie nevymedzené rozmermi • priestranstvo: rozsiahly priestor, rozsiahle priestranstvo; priestor, priestranstvo medzi Dunajom a Karpatmi • zastar. priestora • areál (vymedzená časť územia): areál výstaviska • plocha (dvojrozmerný priestor): štartovacia plocha • expr.: šírava • šírina (rozľahlý priestor): ísť šíravou, šírinou
areál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y m.
1. plocha, priestor, vymedzená časť územia, pozemok;
2. oblasť, v ktorej je rozšírený určitý druh rastlín al. živočíchov