arcivojvoda -du pl. N -dovia m.
arcivojvoda -du pl. N -dovia m. ⟨prvá časť strlat.⟩ hist. ▶ vysoký šľachtický titul udeľovaný rakúskym vojvodom a neskôr princom a princeznám habsburského rodu (do zániku Rakúsko-Uhorska r. 1918): prijať titul arcivojvodu; zavraždenie arcivojvodu Františka Ferdinanda v Sarajeve; arcivojvodovia, členovia cisárskej rodiny ▷ arcivojvodkyňa -ne -kýň ž.
arcivojvoda -u m. (arcivojvodkyňa -ne ž.) ‹stredl + sl› hist. titul najvýznačnejších ríšskych kniežat, používaný najmä v habsburskom rode; titul rak. následníka trónu;
arcivojvodský príd.
arcivojvoda p. šľachtic 1
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
arcivojvoda, -u, mn. č. -ovia m. titul členov panovníckych rodov;
arcivojvodkyňa, -ne, -kýň ž.;
arcivojvodský príd.;
arcivojvodstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) hodnosť arcivojvodu;
2. územie pod správou arcivojvodu
arcivojvoda [-výv-] m titul členov panovníckych rodov: z milosti boskej vyvolený rímský císar, arcivývoda v ríši, vývoda v Burgundii (MB 1759)