arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov
arciknieža -žaťa pl. N -žatá G -žat I -žatami s. i sg. N m.
arciknieža -žaťa pl. N -žatá G -žat s. i sg. N m. ⟨prvá časť strlat.⟩ hist. ▶ titul príslušníka panovníckeho rodu; titul panovníka nižší ako kráľovský: Maľoval som cisárov, kráľov, arcikniežatá. [Ľ. Zúbek] ▷ arcikňažná -nej pl. N -né G -žien ž.: Tvária sa ako arcikňažné. [KŽ 1965]
arciknieža -ťa m. i s. (arcikňažná -nej ž.) ‹stredl + sl› hist. arcivojvoda;
arcikniežací príd.
arciknieža p. šľachtic 1
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
arciknieža, -aťa, mn. č. -atá str. i m. starší titul príslušníkov panovníckych rodov;
arcikniežací, -ia, -ie príd.;
arcikniežatstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) hodnosť arcikniežaťa;
2. územie, ktorého vládca má titul arcikniežaťa
arciknieža [-kní-] s titul rakúskeho kniežaťa z rodu Habsburgovcov: Maximiliana Druheho, arcyknyzete rakúskeho (BRATISLAVA 1573); my Rudolf Druhy, arcyknyže rakuske (SUČANY 1579); -kniežací [-kníže-] príd: Geho Yasnost arcziknyžetczy mne pod swu ochranu wzyti racžil (TRENČÍN 1607)