architektonika -y ž. stavba, štruktúra nejakého celku, najmä z tech. a umel. hľadiska: a. budovy; a. umeleckého diela;
architektonický príd.
1. k architektonika: a-é riešenie stavby
2. umeleckostaviteľský: a-é pamiatky
architektonika [-t-n-] -ky ž.
architektonika [-t-n-] -ky ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ veda o všeobecných zákonoch architektúry 2. ▶ umelecké a technické riešenie stavby; staviteľské umenie; syn. architektúra: stredoveká a.; a. chrámu 3. ▶ usporiadanie zložitého celku, jeho skladba, členenie, štruktúra; syn. architektúra: a. ľudskej činnosti; scénická a.; premyslená a. románu
architektonika -y ž. ‹g›
1. súbor princípov a prostriedkov architektúry ako umeleckej tvorby
2. umelecké a technické riešenie stavby niečoho, skladba, usporiadanie nejakého zložitého celku, umeleckého, prípadne vedeckého diela, architektonickosť, architektúra 2
3. staviteľské umenie, architektúra 1;
architektonický príd. k 1, 3, 2: a. poriadok súbor tvarovaných a proporčných zásad, ktorými sa riadi architektúra daného slohového obdobia; stĺpový poriadok; a-á dispozícia pôdorysný a výškový rozvrh stavby, usporiadanie jej priestoru; a-é články elementy dekoratívneho charakteru zošľachťujúce základný stavebný útvar; a-á plastika sochárske prvky ako súčasť stavby; – a. sloh; – a-á výstavba symfónie;
architektonicky prísl.;
architektonickosť -ti ž.
architektonika, -y ž. spojenie častí v jednotný celok (v staviteľstve);
pren. skladba a stavba niečoho vôbec: a. umeleckého, slovesného diela; anat. a. kostí;
architektonický príd.: a-é prvky, a-é pamiatky, a-é návrhy;
architektonicky prísl.