architektonika -y ž. stavba, štruktúra nejakého celku, najmä z tech. a umel. hľadiska: a. budovy; a. umeleckého diela;
architektonický príd.
1. k architektonika: a-é riešenie stavby
2. umeleckostaviteľský: a-é pamiatky
architektonický [-t-n-] -ká -ké príd.
architektonický [-t-n-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s architektonikou, staviteľským umením, s architektmi: architektonická tvorba; architektonické pamiatky; a. skvost; a. sloh, priestor; vypísať architektonickú súťaž; architektonická obec; budovu projektovala popredná architektonická kancelária 2. ▶ súvisiaci s umeleckým a technickým riešením stavby: a. vzhľad stavby; architektonické riešenie bytu; architektonická hodnota paláca; architektonické bariéry stavebné prekážky pri pohybe telesne postihnutých ľudí
architektonika -y ž. ‹g›
1. súbor princípov a prostriedkov architektúry ako umeleckej tvorby
2. umelecké a technické riešenie stavby niečoho, skladba, usporiadanie nejakého zložitého celku, umeleckého, prípadne vedeckého diela, architektonickosť, architektúra 2
3. staviteľské umenie, architektúra 1;
architektonický príd. k 1, 3, 2: a. poriadok súbor tvarovaných a proporčných zásad, ktorými sa riadi architektúra daného slohového obdobia; stĺpový poriadok; a-á dispozícia pôdorysný a výškový rozvrh stavby, usporiadanie jej priestoru; a-é články elementy dekoratívneho charakteru zošľachťujúce základný stavebný útvar; a-á plastika sochárske prvky ako súčasť stavby; – a. sloh; – a-á výstavba symfónie;
architektonicky prísl.;
architektonickosť -ti ž.
architektonika, -y ž. spojenie častí v jednotný celok (v staviteľstve);
pren. skladba a stavba niečoho vôbec: a. umeleckého, slovesného diela; anat. a. kostí;
architektonický príd.: a-é prvky, a-é pamiatky, a-é návrhy;
architektonicky prísl.