archidiakon, arcidiakon [-d-] -na pl. N -ni m.
archidiakon, arcidiakon [-d-] -na pl. N -ni m. ⟨gr.⟩ cirk. 1. ▶ pôvodne hlavný diakon rímskokatolíckej cirkvi, reprezentat biskupa; neskôr biskupský generálny vikár; napokon kanonik stojaci na čele katedrálnej kapituly: bratislavský a. 2. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) čestný titul udeľovaný niektorým diakonom
archidiakon -a m. ‹g› hist. cirk. arcidiakon
archidiakon, -a m. cirk. predstavený archidiakonátu, hodnostár katolíckej cirkvi
archidiakon, archidiakonus m gr/lat cirk hodnostár katol. cirkvi, predstavený archidiakonátu: zeby pan archidiaconus in jus patronatus castri Arwa neraczil se wpusstaty (MADOČANY 1582); z roskazu pana archidiakona nasseho (JASTRABIE 1598); (pápež) Wawrincze archidiakonem ucinil (Káz 18. st)