archaizmus -mu m. lingv. zastar. jazykový prostriedok použ. na vyvolanie dojmu starobylosti (napr. meruôsmy);
archaický príd.: a. jazyk, štýl
archaický -ká -ké príd.
archaicky prísl.
archaický -ká -ké príd. ⟨gr.⟩ 1. 2. st. -kejší ▶ charakteristický pre dávnu minulosť; pochádzajúci z dávnej minulosti; syn. starodávny, starobylý: archaické formy poľnohospodárstva; archaická reč; používať archaické slová; archaickejší spôsob bývania, tkania; Ešte tu panuje archaický patriarchát, keď otec, hlava a rodič, začne bez okolkov jesť. [R. Sloboda] 2. 2. st. -kejší ▶ nevyhovujúci súčasným potrebám, požiadavkám, neprirodzený; syn. zastaraný, zastarávajúci: a. názor; archaické predstavy o živote; zrušiť archaické zákony; a. strojový park 3. geol. ▶ týkajúci sa archaika, prahôr
archaicky prísl. 1. ▶ charakteristicky pre dávnu minulosť, starobylým spôsobom; syn. starobylo: a. vznešená veta; Písal archaicky vzletným štýlom. [DF 2003] 2. ▶ bez ohľadu na súčasné požiadavky, potreby, neprirodzene; syn. zastarane: výzdoba pôsobila a., nemoderne; jeho reč znela trochu a.
archaický1 príd. ‹g›
1. dávny, starobylý: a-é umenie; hud. a. džez obdobie prvých inštrumentálnych prejavov, prevažne černošského pôvodu, v 2. pol. 19. stor.
2. zastaraný: a-é slovo; a. jazyk;
archaicky prísl.;
archaickosť -ti ž.
archaický2 príd. ‹g› geol. vzťahujúci sa na archaikum, prahorný
archaický, archaistický p. starobylý, starý1 3
starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštiele • dávny • dávnoveký • mnohoveký • pradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúra • starý (op. nový): staré pohanské zvyky • starosvetský • staromódny • nemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostým • muzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatka • archetypálny: archetypálny spôsob života • archaický • zried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazyk • patriarchálny: patriarchálny spôsob života • zastar. starinný: starinná báj (Figuli)
p. aj starý
starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný
p. aj starecký
2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty
3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy
4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený
archaický, zried. i archaistický príd. zachovávajúci starodávnu podobu, starodávny, starobylý, starožitný: a. poriadok, a. ráz, a-é názory;
štyl. dodávajúci, majúci ráz starodávnosti: a. jazyk, výraz, tvar, sloh;
archaicky, zried. i archaisticky prísl.;
archaickosť i archaičnosť, -ti ž. starodávny ráz