archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.; štátny a.;
archívny príd.: a. fond; a. výskum; a-e víno kvalitné, kt. dozrieva vo fľaši
archív -vu pl. N -vy m.
archív -vu pl. N -vy m. ⟨strlat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ súhrn písomností a im príbuzných materiálov dokumentačnej povahy, ktoré majú historický, kultúrny, hospodársky, politický al. iný význam: hudobný a. Slovenského rozhlasu; bohatý fotografický a.; tajný a.; a. listín; využiť a. obce; hľadať v archíve; preskúmať zahraničné archívy; objaviť v archíve vzácny rukopis; založiť niečo do archívu ↗ i fraz.; odtajnenie archívov Štátnej bezpečnosti 2. ▶ inštitúcia, ústav, ktorý zhromažďuje, ochraňuje, zachováva a sprístupňuje takéto materiály: ústredný a.; filmový a.; pracovať v archíve; zachrániť mestský a. 3. ▶ budova al. miestnosť, v ktorej je uložený archívny materiál: presedieť celé hodiny v archíve 4. ▶ prehľadne usporiadaný súbor dokladov, platní, fotografií a pod. na rôzne použitie: výstrižkový a.; fotografie z rodinného archívu; nazrieť do súkromného archívu 5. ▶ miesto, väčšinou pivničné priestory, v ktorých sa (aj niekoľko rokov) uskladňuje víno z dobrých ročníkov: uskladňovať víno vo vlastnom archíve ◘ fraz. založiť niečo do archívu prestať sa niečomu venovať
archív -u m. ‹stredl < g›
1. súhrn písomných a príbuzných pamiatok, písomností dokumentárnej povahy, ktorý vznikol výberom pre správne al. vedecké účely; budova al. miestnosť, miestnosti, kde je uložený; inštitúcia zhromažďujúca tieto písomnosti: ukladať (listiny) do a-u; hľadať v a-e; mestské a-y; literárny, divadelný, filmový a.; A. hlavného mesta Bratislavy; lexikálny a. súbor excerptov dokladajúcich použitie určitého slova v umeleckej, vedeckej literatúre, v tlači a i., najmä pre slovnikárske účely
2. publikácia (aj periodická), prípadne edičný rad, v ktorej sa uverejňujú najmä písomnosti dokumentárnej povahy (listinné pamiatky, významná korešpondencia a pod.): Slovenský a.;
archívny príd.: a. materiál, a-e zbierky, fondy;
archívne prísl.
archív, -u m.
1. zbierka listín, písomných pamiatok al. úradných spisov: mestský, rodinný, historický a.;
2. budova, ústav al. miestnosť, kde sú uložené archiválie;
archívny príd.: a. materiál, a-e zbierky, a. výskum, a-a služba
archív m, archíva ž, archívum s adm 1. inštitúcia opatrujúca staré písomné dokumenty: aby testament do meskeg archiwy wlozen byl (s. l. 1683); od pisem archivu meskeho jeden kluč pri slovutnej rady se nachazi (B. BYSTRICA 1695 CM); archiw, misto, w nem se zápisy zachowáwagj (CL 1777); w lotterigskem archiwe (Kur 18. st) 2. chránené písomné dokumenty: powali se zazihali, kde archivum aneb listi slawneho widieka boli (OKOLIČNÉ 1773); wssecké archywa, to gest starodáwné spjsy a protokole (ŠkD 1775)