apriórny príd. nevyplývajúci zo skúsenosti, vopred daný; nezdôvodnený: a. predpoklad; a-e tvrdenie;
apriórne prísl.: mať a. záporný postoj;
apriórnosť -i ž.
apriórne prísl.
apriórne prísl. ▶ bez opodstatnenia, vopred predpokladajúc, často zaujato; syn. a priori: a. odmietavý postoj; a. vylúčiť hypotézu
apriórny príd. ‹l›
1. kniž. vopred daný, bez overenia a často so zaujatosťou, s predsudkom a pod.: a-a mienka, nedôvera, a-e hľadisko
2. filoz. od zmyslovej skúsenosti nezávislý al. ju predchádzajúci, predskúsenostný, vrodený: a. súd;
apriórne prísl. a. súdiť;
apriórnosť -ti ž.
a priori, apriórne 1. porov. bezdôvodný 2. p. vopred 1
vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredu • popredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol roka • dopredu • hovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdával • napred • hovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredok • skôr • skorej • prv • predtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stane • najprv • najskôr • najskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísť • kniž.: a priori • apriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienky • nespis. predom
2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napred • popredu • popredku • vpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním
3. p. dopredu 1, 2
apriórny príd. nezávislý od skúsenosti, vyslovený a priori; neodôvodnený: a. predpoklad, a-a dogma, a-a téza, a-e poznanie, a-e tvrdenie;
apriórne prísl.: a. niečo odsudzovať;
apriórnosť, -ti ž.