apologetika -y ž.
1. obhajoba idey, myšlienky, učenia ap.
2. odbor teológie dokazujúci vierohodnosť právd zjavených Bohom;
apologetický príd.: a. spis
apologetika [-t-] -ky ž.
apologetika [-t-] -ky ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ (najmä v starovekej filozofii) umenie, metóda a veda týkajúce sa apológie, obhajoby 2. náb. ▶ obhajovanie kresťanskej viery, jej pôvodu, vierohodnosti, autentickosti a nadradenosti vzhľadom na iné náboženstvá: predstaviteľ kresťanskej apologetiky 3. cirk. ▶ teologická disciplína dokazujúca vierohodnosť právd zjavených Bohom, fundamentálna teológia: súčasná a.; odborník na apologetiku 4. kniž. ▶ obhajovanie, obraňovanie myšlienky, smeru, učenia, presvedčenia al. niekoho (často nekritické, zveličené, zaujaté): nepotrebná, lacná a.; podľahnúť apologetike; konflikt kritiky s apologetikou
apologetika -y ž. ‹g›
1. jedna z teologických disciplín, vedecká, racionálna obhajoba katolíckej viery
2. kniž. (zaujatá, prípadne nekritická) obhajoba, obrana niečoho, najmä nejakej idey, myšlienky, učenia, poriadku a i.
apologetika, -y ž. cirk. odbor teológie obhajujúci kresťanskú náuku;
apologetický príd.: a-á literatúra;
apologeticky prísl.