apologét -ta pl. N -ti, apologéta -tu pl. N -ti I -tmi m.
apologét -ta pl. N -ti, apologéta -tu pl. N -tovia m. ⟨gr.⟩ 1. cirk. ▶ starokresťanský autor obhajujúci kresťanskú vieru, autor apológie: spis kresťanského apologétu 2. kniž. ▶ obhajca nejakej idey, myšlienky, často zaujatý, nekritický: a. štátnej suverenity; robiť apologéta trhovej ekonomiky; apologéti kultu; Fanatizmus a netolerantnosť však majú svojich apologétov všade. [Pc 1998] ▷ apologétka -ky -tok ž.: bezvýhradná apologétka mladosti [Sme 2001]
apologéta -u m. (apologétka -y ž.) ‹g› kniž. obhajca, obranca najmä nejakej idey, myšlienky, učenia, poriadku a i. (pôvodne v prvej fáze patristiky obhajca kresťanskej viery proti kritike zo strany rímskeho štátu, filozofických škôl, konkurenčných náboženstiev a pod.), často zaujatý, nekritický a pod.
apologéta p. obhajca
obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)
apologéta, -u (star. i apologét, -a) m. obranca, obhajca nejakej idey, učenia (najmä cirkevnej)