apologét -ta pl. N -ti, apologéta -tu pl. N -ti I -tmi m.
apologét -ta pl. N -ti, apologéta -tu pl. N -tovia m. ⟨gr.⟩ 1. cirk. ▶ starokresťanský autor obhajujúci kresťanskú vieru, autor apológie: spis kresťanského apologétu 2. kniž. ▶ obhajca nejakej idey, myšlienky, často zaujatý, nekritický: a. štátnej suverenity; robiť apologéta trhovej ekonomiky; apologéti kultu; Fanatizmus a netolerantnosť však majú svojich apologétov všade. [Pc 1998] ▷ apologétka -ky -tok ž.: bezvýhradná apologétka mladosti [Sme 2001]