apolitický príd. nevšímavý, ľahostajný k politike: a-á veda, a-é umenie;
apoliticky prísl.;
apolitickosť -i ž.
apolitickosť [-t-] -ti ž.
apolitickosť [-t-] -ti ž. 1. ▶ nepodriadenosť politickým vplyvom; syn. nepolitickosť: a. školstva; prísna a. polície; dodržiavať princíp apolitickosti; zachovávať a.; zabezpečiť a. odborov; Aj chcená apolitickosť je politickým postojom. [Pd 1982] 2. ▶ ľahostajnosť, nezáujem o politický život; vyhýbanie sa politickej činnosti: Uťahovali sa do bezpečia svojej apolitickosti. [V. Švenková]
apolitický príd. ‹g› nepolitický; pasívny, ľahostajný k politickému dianiu, k politickej činnosti: a. človek;
apolitickosť -ti ž.
apolitický príd. nezaoberajúci sa politikou, ľahostajný k politike, nepolitický: a-á literatúra, a-é umenie;
apolitickosť i apolitičnosť, -ti ž.