apoštol -a m.
1. bibl. jeden z 12 Kristových učeníkov
2. šíriteľ kresťanskej viery: slovanskí a-i sv. Cyril a Metod; laickí a-i
3. kniž. hlásateľ, šíriteľ nejakej idey: a. humanizmu;
apoštolský príd.: a-á činnosť; A-é vyznanie viery, a-é požehnanie; a. list pápežský; A-á stolica Svätá stolica
apoštol -la pl. N -li/-lovia m.
apoštol -la pl. N -li m. ⟨gr.⟩ 1. bibl. ▶ jeden z dvanástich Ježišových učeníkov, žiakov, ktorých si Ježiš vyvolil za spolupracovníkov a pokračovateľov svojho diela; hlásateľ evanjelia v prvotnej cirkvi (napr. sv. Pavol): činnosť apoštolov; apoštoli vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša □ Skutky apoštolov spis Nového zákona (Novej zmluvy) o hlásaní evanjelia apoštolmi medzi Židmi a pohanmi 2. ▶ prvý al. hlavný šíriteľ kresťanstva v určitej krajine al. u istého národa, vierozvestca: Cyril a Metod, apoštoli Slovanov; Patrik, a. Írska (prvý írsky biskup) 3. kniž. ▶ zapálený, horlivý hlásateľ istého učenia, idey: a. slobody, spravodlivosti; a. revolúcie; a. krásy; a. nevinných; Bol apoštolom trhu a súkromného majetku. [DF 2003] ◘ fraz. je/bolo ich ako apoštolov dvanásť; ja jeho apoštola! zahrešenie vyjadrujúce rozhorčenie, hnev ▷ apoštolka -ky -liek ž. k 3
apoštol -a m. ‹g›
1. jeden z dvanástich Kristových učeníkov; šíriteľ, hlásateľ kresťanskej viery, vierozvest: Skutky a-ov jedna z kníh Nového zákona
2. kniž. horlivý šíriteľ, hlásateľ nejakých ideí, učenia a pod.
apoštol p. rozširovateľ
rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazy • roznášač • roznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilov • prenášateľ • prenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač choroby • nositeľ • nosič: nositeľ, nosič malárie • kniž.: rozsievač • rozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachu • kniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestovia • kniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmu • kniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správy • hlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskosti • rozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva
apoštol, -a, mn. č. -i/-ovia m.
1. bibl. jeden z dvanástich Kristových učeníkov
● hovor. žart. trinásty a. zbytočný človek;
2. hlásateľ kresťanskej viery, vierozvest: slovanskí a-i Cyril a Metod;
pren. hlásateľ, šíriteľ nejakej myšlienky: a. humanizmu;
apoštolka, -y, -liek ž. k pren.;
apoštolský príd.
1. týkajúci sa apoštolov, charakteristický pre apoštolov: a-á chudoba; a-á horlivosť, práca, činnosť; cirk. a-é vyznanie viery krédo; Skutky apoštolské jedna z kníh Nového zákona;
2. cirk. pápežský: a. úrad, a-á stolica; a. legát, a. nuncius, a. vikár;
apoštolsky prísl.;
apoštolstvo, -a str. hlásanie, šírenie nejakej myšlienky
apoštol m. 1. csl náb. jeden z dvanástich Kristových učeníkov: Apoštolové buli dvanáctí (Kobeliarovo ROŽ) L. Rozeslání apoštolov (Brestovany TRN) - deň 15. júla F. je ih aňi apoštolou (Ležiachov MAR) - veľa; horše apoštolove jak sam Pam Buch (Žakarovce GEL) - stúpenci istého názoru sú v jeho presadzovaní často horlivejší ako sám pôvodca; ňebala bi ja śe aňi apoštola (Sobrance) - nikoho; ja̋ tvojho apoštola! (Kameňany REV) - zahrešenie 2. mlyn. jeden zo stĺpov na lodnom mlyne, ktoré nesú podlahu pod mlynskými kameňmi: apoštol (Šoporňa ŠAĽ, Sereď GAL); apoštolský príd. k 1: apoštolskia rúcho (Kameňany REV)
apoštol m gr/lat 1. bibl jeden z vyvolených dvanástich Kristových učeníkov: w nedieli przed swatym Mathussem aposstolom (BYTČA 1484 SČL); aposstol swaty Pawol (BAg 1585); s tichto slow aposstola Pane zrozumieti muožeme (TC 1631); medzy dwanact aposstolmi téss se zlost nachádza (GV 1755) 2. hlásateľ kresťanskej viery; duchovný posol: aposstolom gest daný tento vrad (MP 1718); apostolus: poslany, aposstol (KS 1763); vyslal sem po Uhroch jako apoštoly ty, kterí rok neb dva hledeli na školy (ASL 18. st); -ov príd privl: nádeg o dosážeňú spaseňá wedľe toho apoštolowého (BN 1796); -ský príd: 1. náb týkajúci sa apoštolov, príznačný pre apoštolov: kolik gest stranok znesseny aposstolskeho (BAg 1585) kréda; cžte se w Skutcých apostolských (CC 1655) v jednej z kníh Nového zákona; knyže aposstolske s. Peter (SLK 1766-80); wjra rimska aposstolska (KW 1775); staw aposstólsky (BlR 18. st) 2. cirk k pápežský: urad aposstolsky (TC 1631); aposstolske požehnánj; stolice aposstolska (RB 1713); w swem aposstolskem lystu (PI 1749) 3. farm L. a-á masť míniová: aposstolska mast (TT 1745); apoštolstvo [-o, -í] s cirk apoštolské poslanie: spasitel nekterych na aposstolstwj powolal (CO 17. st); na apoštolstwy zwolen byl (Le 1730); skrze kterého (Krysta) prigali sme milost y aposstolstwj; mjsto posluhowáňa tohoto a aposstólstwá (KB 1756); Mathuss wiwisen gest sweg pokorj na apostolstwj (Káz 18. st)