aparátnik -a mn. -ci m. pejor. (prv) pracovník straníckeho aparátu; funkcionársky byrokrat: správa sa ako bývalý a.
aparátnik -ka pl. N -ici G -kov m.
aparátnik -ka pl. N -ici G -kov m. pejor. ▶ funkcionár straníckeho, vládneho, odborárskeho aparátu (najmä v bývalom socialistickom Československu): politický a.; významní vládni aparátnici; patril k čelným komunistickým aparátnikom; lojálny aparátnik rezortu [Sme 1998]; Aparátnici sa chopili moci. [DF 2003] funkcionárski byrokrati
aparátnik -a m. (aparátnička -y ž.) polit. pracovník (organizačného) aparátu najmä politickej strany, spoločenskej organizácie; pejor. funkcionársky byrokrat;
aparátnický príd.;
aparátnicky prísl.;
aparátnictvo -a s.
aparátnik p. hodnostár, úradník
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
aparátnik, -a, mn. č. -ci m. hovor. obyč. pejor. pracovník straníckeho aparátu