antitéza [-t-t-] -zy -téz ž.
antitéza [-t-t-] -zy -téz ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ tvrdenie, ktoré je v rozpore s iným tvrdením, tvrdenie odporujúce téze, jej opak; syn. protiklad: Š. Krčméry vykladá pesimizmus ako duchovnú antitézu optimizmu. [A. Matuška] 2. filoz. ▶ negácia tézy: Hegelovo učenie o antitéze 3. lit. ▶ rétorická figúra dávajúca do protikladu dva významy (motívy, vety, slovné spojenia), prirovnanie protikladom: a. v slovanskej ľudovej slovesnosti; princíp antitézy
antitéza -y ž. ‹g›
1. kniž. a odb. tvrdenie, ktoré je v rozpore s iným tvrdením, tvrdenie odporujúce téze, protiklad (op. téza)
2. filoz. v heglovskej dialektike prostredný člen triády schémy vývoja negujúci prvý stupeň (tézu) a zrušený tretím stupňom (syntézou)
3. lit. prirovnanie protikladom; spojenie dvoch protikladných vyjadrení
antitéza, -y, -téz ž.
1. prirovnanie protikladom, protiklad: a. verejného a súkromného života;
2. filoz. v Heglovej idealistickej dialektike druhý z troch stupňov triády (téza, antitéza, syntéza);
antitetický príd. protikladný;
antitetickosť i antitetičnosť, -ti ž. protikladnosť