animozita [-n-] -ty ž.
animozita [-n-] -ty -zít ž. ⟨lat.⟩ (i voči komu, čomu) ▶ odmietavý postoj, zaujatosť, podráždenosť, odpor až nepriateľstvo voči inej osobe, predmetu, javu; op. sympatia: silná, vzájomná a. partnerov; hlboká a. voči iným skupinám; a. medzi poškodeným a obvineným; prekonať osobné animozity
animozita -y ž. ‹l› kniž. zaujatosť proti niekomu, niečomu, nevôľa, nechuť, podráždenosť: osobná a.
animozita p. antipatia
antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • nevôľa • nevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľu • odpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorému • kniž. animozita • averzia (silná antipatia): mať averziu k niekomu • neľúbosť • neochota: prejaviť neľúbosť, neochotu
odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia
2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita
3. p. protest
animozita, -y, -zít ž. kniž. podráždenosť, prchkosť, nechuť, rozhorčenosť: roztržky a osobné animozity (Mráz)