anabaptista [-t-] -tu pl. N -ti m.
anabaptista [-t-] -tu pl. N -ti m. náb. ▶ v období reformácie stúpenec radikálnej obnovy kresťanstva a spoločnosti, novokrstenec: náboženské prenasledovanie anabaptistov ▷ anabaptistka -ky -tiek ž.
anabaptista -u m. (anabaptistka -y ž.) ‹g› člen náboženskej sekty vyznávajúcej anabaptizmus, novokrstenec
anabaptizmus, -mu m. sektárstvo zavrhujúce krst detí, novokrstenectvo;
anabaptista, -u m. novokrstenec;
anabaptistka, -y, -tiek ž.;
anabaptistický príd.
anabaptista m gr/lat novokrstenec: od tohoto sacramentu se excludugj Turcy, Tatary, žide, anabaptistae (SP 1696); ostrow ten bude kwakerskich i anabaptistuw spolu pomgessanich (KCS 18. st)