amplitúda -dy -túd ž.
amplitúda -dy -túd ž. ⟨lat.⟩ 1. odb. ▶ rozdiel medzi maximom a minimom hodnôt určitej veličiny; najväčšia výchylka pri kmitavom pohybe: maximálna ročná, denná a. teploty; a. vodných stavov; a. chvenia; veľkosť amplitúdy; kolísanie amplitúd; fyz. a. napätia striedavého elektrického prúdu maximálna hodnota napätia; mat. a. komplexného čísla; geogr. a. reliéfu relatívne výškové rozpätie reliéfu 2. ▶ (uzavretý) rozsah niečoho; syn. škála, rozpätie: vnútorná a. autora; námetová a. dramatika
amplitúda -y ž. ‹l›
1. fyz. maximálna hodnota kmitajúcej fyzikálnej veličiny, rozkyv, rozkmit: a. výchylky maximálna výchylka z rovnovážnej polohy; lek. šírka pulzovej vlny
2. meteor. rozdiel medzi maximom a minimom teploty, tlaku vzduchu a i. za deň, mesiac, rok
3. geogr. a. reliéfu rozdiel medzi maximálnou a minimálnou nadmorskou výškou daného územia
4. ekol. šírka intenzity faktora, ktorá pôsobí na organizmus;
amplitúdový príd.: oznam. tech. a-á modulácia realizovaná zmenou amplitúdy kmitov nosnej frekvencie;
amplitúdovo prísl.
amplitúda p. odchýlka
odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho al. ideového smeru • odchýlenie (sa) • odklon • odklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienky • kniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy) • výchylka • vychýlenie (sa): výchylka magnetky • úchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylku • odvrat • odvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstva • kniž.: deviácia • aberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu) • fyz. derivácia (odchýlka strely) • kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v raste • výnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovaní • výkyv • amplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomere • tech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka) • odb. divergencia
amplitúda, -y, -túd ž. výkyv, výchylka: a. teplota;
fyz. najväčšia výchylka kmitajúceho telesa z rovnovážnej polohy, rozkyv, rozkmit: a. zvukovej vlny;
amplitúdový príd.