ambícia -ie ž. túžba vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť: umelecké a-ie, mať vysoké a-ie;
ambiciózny príd. túžiaci vyniknúť, ctižiadostivý: a. človek;
ambiciózne prísl.;
ambicióznosť -i ž.
ambicióznosť -ti ž.
ambicióznosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, kto túži uplatniť sa a vyniknúť; syn. ambícia, ctižiadostivosť, snaživosť: neprimeraná, nekritická, dravá a.; neuspokojená a. športovca; oplývať ambicióznosťou a zdravým sebavedomím; Slovan má najvyššie ambície a táto jeho ambicióznosť ma láka. [VNK 2001] 2. ▶ odvážne, objavné úsilie v určitej (obyč. umeleckej) činnosti; syn. podnetnosť: sympatická a. mladých tvorcov; tvorivá a. autora; a. filmového diela
ambiciózny príd. ‹l› majúci ambície, ctižiadostivý; na ambíciách založený: a. pracovník; a-e plány;
ambícia túžba po vyniknutí, uplatnení • ambicióznosť: mať vysoké vedecké ambície • ctižiadosť • ctižiadostivosť: človek bez ctižiadosti • kniž. ašpirácia: umelecké ašpirácie
ambicióznosť p. ambícia
ambiciózny príd. túžiaci vyniknúť, snaživý, ctižiadostivý: a. človek;
ambicióznosť, -ti ž.