alienácia -ie ž.
alienácia -ie ž. ⟨lat.⟩ filoz. ▶ odcudzenie, stav, v ktorom produkty ľudskej činnosti nadobúdajú nezávislé postavenie a ovládajú človeka
alienácia -ie ž. ‹l›
1. práv. (predtým) prevod vlastníckeho práva na druhú osobu, scudzenie
2. filoz. odcudzenie v najrozličnejších sférach života spoločnosti, keď sa výsledky ľudskej činnosti stavajú proti človeku ako cudzia, nepriateľská sila; psych. psychotické odcudzenie realite a vytvorenie vlastnej psychickej reality; lek. porušenie vzťahu medzi pacientom a lekárom;
alienačný príd.