alibizmus -mu m. pejor. konanie s úsilím neniesť za nič zodpovednosť;
alibista -u m. kto sa uchyľuje k alibizmu;
alibistický príd.: a. postoj;
alibisticky prísl.: konať a.
alibizmus -mu pl. N -my I -mami m.
alibizmus -mu pl. N -my m. ⟨lat.⟩ ▶ opatrnícka snaha vyhnúť sa zodpovednosti za svoje správanie, konanie, názory: a. úradov; a. v postojoch; politický a.; a. rodičov nestarajúcich sa o deti; Slovné vykrúcačky zaváňajú alibizmom. [P. Andruška]; Neutralita dnes už zaváňa alibizmom. [Sme 1999]
alibizmus -u m. ‹l› opatrnícka snaha uniknúť pred zodpovednosťou, predstieranie alibi, neúčasti v nejakej riskantnej akcii, hnutí a pod.