alibizmus -mu m. pejor. konanie s úsilím neniesť za nič zodpovednosť;
alibista -u m. kto sa uchyľuje k alibizmu;
alibistický príd.: a. postoj;
alibisticky prísl.: konať a.
alibistický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
alibistický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. ▶ vyhýbajúci sa zodpovednosti za správanie, konanie; príznačný pre alibizmus, pre alibistu; syn. opatrnícky: a. riaditeľ; a. postoj; alibistické reči; alibistické správanie; článok bol ešte alibistickejší; Odpadnú alibistické otázky, kladené len preto, aby reč nestála. [LT 1998]; Najalibistickejšie je odvolávať sa na dobre informované zdroje. [NO 2005]
alibistický príd. k alibizmus, k alibista;
alibisticky prísl.
alibista, -u m. polit. pejor. kto si hľadá alibi za svoju aktívnu politickú činnosť;
alibistický príd.