alegória -ie ž. vyjadrenie myšlienky obrazom, inotaj;
alegorický príd.: a-á postava, a. voz;
alegoricky prísl.;
alegorickosť -i ž.
alegorický -ká -ké príd.
alegoricky prísl.
alegorický -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s alegóriou, podobnosťou; zobrazený pomocou alegórie; obsahujúci alegóriu; syn. inotajný: alegorické postavy, kresby; alegorické piesne, rozprávky; pochopiť a. zmysel; alegorické vyjadrenie pravdy □ alegorický voz ozdobne upravené vozidlo v slávnostnom sprievode symbolizujúce nejakú myšlienku, udalosť, postavu; alegorický sprievod slávnostný sprievod niekoľkých takto upravených vozidiel
alegoricky prísl. ▶ umeleckou formou na základe podobnosti; pomocou alegórie, ako alegória; syn. inotajne: vyjadrovať sa a.; maliar portrétoval a.; film možno chápať a.; bolo to myslené trochu alegorickejšie nie priamo, ale metaforicky; Florentské mozaiky alegoricky zobrazovali päť zmyslov. [NO 2002]
alegória -ie ž. ‹g› lit., výtv. obrazne symbolické literárne al. výtvarné zobrazenie abstraktných pojmov, ľudských vlastností, udalostí a pod., inotaj;
alegorický príd.: a. význam inotajový; a. obraz, a. voz (v sprievodoch a pod.) symbolizujúci nejakú ideu, udalosť, postavu a pod.;
alegorickosť -ti ž.
alegorický p. obrazný
obrazný založený na obraze; vyjadrený nepriamo, obrazom: obrazné stvárnenie skutočnosti v poézii • lit. al. lingv. metaforický • prenesený: obrazný, metaforický význam slova • symbolický (založený na ustálenom obraze, na symbole): holubica je symbolickým znázornením mieru • alegorický (vyjadrený symbolickým obrazom) • odb. figuratívny
p. aj nepriamy
alegória, -ie, -ií, -iám, -iách ž. symbolické vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrétnym obrazom, inotaj;
alegorický príd.: a-á postava; a. sprievod, a. voz;
alegorickosť i alegoričnosť, -ti ž. obraznosť