Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj ⇄ scs sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

ale

I. spoj. priraď.

1. vyj. odporovací vzťah, no: starý, a. jarý; pomaly, a. iste; vo výraze síce – a. s odtienkom prípustky: slnko síce svietilo, a. fúkal studený vietor

2. nielen – a. aj/i, v zápore nielen – ale ani vyj. stupňovací vzťah: plán sme nielen splnili, ale aj/i prekročili; nielenže neprišiel, a. sa ani neozval

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu: nepovedal nič, a. celkom nič; môžem ísť s vami? a. áno; vy ste a. dobrý!

2. expr. i aleže uvádza zvol. vetu so silným citovým zafarbením: a. ste mi vyviedli! aleže sa držíte!

3. pričleňuje vetný člen al. vetu: prišiel, a. iba na chvíľu

4. hovor. a. kde(že), a. čo(by), a. ba vyj. zápor, odmietnutie; vôbec nie, ešteže čo: ste už hladní? a. kde(že)!

III. cit. vyj. začudovanie: a., a., kde sa tu beriete?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

ale spoj., čast. i cit.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale aj spoj. priraďovacia

ale, ále cit.

ale jednako spoj. priraďovacia

ale predsa spoj. priraďovacia

ale spoj. priraďovacia

ale čast.

nielen – ale ešte (aj) spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

nielen – ale i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

nielenže – ale i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

ale¹ spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. no: malý, ale šikovný; zotmelo sa, ale lampy nesvietili
2. ako súčasť dvojčlennej spojky síce - ale ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky: síce mrholilo, ale chladno nebolo; Po liečbe mnohí síce neabstinujú, ale žijú triezvo. [Pd 1994]; Stránka je síce komerčná, ale obsahuje mnoho informácií. [InZ 1999]
3. ako súčasť dvojčlenných spojok nielen(že) - ale aj, nielen(že) - ale i, v zápore nielen(že) - ale ani ▶ vyjadruje stupňovací vzťah: nielen deti, ale aj dospelí sa báli; stres nielenže nepridáva na kráse, ale ani na zdraví; nielenže neprišiel, ale ani nezavolal; téma oslovuje nielen mňa, ale i mojich kolegov; Levanduľový olej nielenže odstráni únavu, ale zdvihne aj náladu. [VNK 2002]

ale² čast. 1. ▶ zdôrazňuje emocionálnosť nasledujúceho výrazu, výpovede; syn. ozaj, skutočne: neurobil nič, ale naozaj nič; ale sme sa narobili!; ale sa nám to podarilo!
2. expr. ▶ zdôrazňuje výzvu, prosbu, upozornenie; syn. aleže: ale čo to robíte, deti!; ale nebuďte taká prísna!; Ale o čo všetko prídete! [InZ 2001]
3. ▶ nadväzuje na predchádzajúci kontext al. situáciu s odporovacím významom: ale návod, ten si prečítal?
4. ▶ zdôrazňuje protichodnú odpoveď; syn. ba: však to neprezradíš?! - ale prezradím
5. hovor. v spojeniach ale kdeže, ale čoby, ale ba ▶ zdôrazňuje zápor, odmietnutie; syn. vôbec nie: podarilo sa to opraviť? - ale kdeže, ale čoby!
6. obyč. po zápornej otázke ▶ zdôrazňuje kladnú odpoveď; syn. ba: nepozvali ho? - ale áno

ale³, ále cit. 1. ▶ vyjadruje začudovanie, rozpaky, iróniu: ale, to je prekvapenie!; ále, to sa vám podarilo?!; Čo sa stalo, Augustín? Ále... nič... nič, - ošíva sa organista. [Š. Žáry]
2. ▶ vyjadruje varovanie: ale, nie že to pokazíš!; Ale, ale, ale! A načo si sem prišiel? [V. Šikula]

ovsisko ↗ ovsenisko *ovšem ↗ správ. pravda, však, áno, ale

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ále/151501±664: substantíva (nesklonné) m. živ. 0→40

+28

−21

Tále/0→40

+28

−21

-ale/839281±85 2.63: substantíva m. neživ. L sg. 12310→12172

+36

−35

futbale/3474 festivale/2707 obale/936 intervale/751 zápale/532 návale/528 Montreale/473 volejbale/437 basketbale/418 vale/204 Reale/199 eurovale/155 svale/147 (51/1211)

-ale/839281±85 6.31: substantíva s. L sg. 403 brale/205 Buffale/120 hale/27 rogale/22 čembale/19 (2/10)

-ale/839281±85 33.01: substantíva ž. D sg. 820→737

+14

−0

hale/319 skale/261 povale/128 pochvale/15 (4/14)

-ale/839281±85: substantíva m. živ. N sg. 0→89

−18

Hale/0→83

−14

(1/6)

-e/22989619±26198 18.63: interjekcie 10200→10042

+75

−74

panebože/3034→3052

−4

bože/1506 kristepane/1436 vitajte/1401 nože/906 he/535 nate/259 ahojte/197 kriste/157 ave/270→142

+54

−58

čaute/130 hajde/71 ale/49 (15/201)

-le/1395074±2037: interjekcie 49 ale/49

-le/1395074±2037: partikuly 101623 ale/101623

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

ale [ejl] neskl. m. ‹a› potrav. angl. silno alkoholizované svetlé pivo

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujú • ba • ba aj • ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po ruke • ba ešte • ba ešte aj • ba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberie • a ešte • a ešte aj • i ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrel • ale aj • ale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížinách • ba až • ba dokonca • ba dokonca aj • ba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretol • tiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež? • takisto • kniž. taktiež • rovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

3. p. a 1 4. p. áno

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a ani • ako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonoval • ba ani • ba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek) • ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

4. p. ako 2

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdeby • kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby! • expr.: ale ba • ale čo • ale čoby • ale kde • ale kdeže • ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli • expr.: ešte čo • ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo! • hovor. čoby • hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by! • hovor. expr.: horký • horky • horkýže • horkýžetam • zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť! • veru nie • vôbec nie • ani myslieť • ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)

2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'

3. p. ale 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

ale

I. spoj.

1. odporovacia vyjadruje odporovací vzťah a) v rámci viacnásobného vetného člena (= však): starý, ale jarý; nízka, ale dosť rozložitá izba; pomaly, ale iste; b) v odporovacej vete (často dvojčlenná síce ... ale): Neodvetil ani slova, ale vošiel do izby. (Jégé) Počula síce hlas chlapcov, ale nevenovala mu pozornosť. (Zúb.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.)

2. v spojení nielen ... ale aj (ale i) má význam stupňovací: Nielen dnes, ale i za sto rokov. (Jégé) Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie. (Jes.) Svoje úlohy sme nielen splnili, ale aj prekročili.

3. v čele vety nadväzuje voľne na predchádzajúcu reč a vyjadruje mierny odporovací vzťah: S dáždnikom sa už dávno prestala hrať. Ale ho preto opatruje, nebožiatko. (Jégé)

II. čast.

1. zosilňuje, zdôrazňuje význam slova, pred ktorým stojí, alebo význam celej vety: Nepovedal nič, ale celkom nič. — Dobre, ale dobre, pán kolega. (Tat.) Môžeme ísť spolu? — Ale áno. (Jégé) Ty sa opovažuješ takto s nami nakladať, nuž ale ty? (Kal.)

2. uvádza zvolacie vety so silným citovým zafarbením (niekedy i vo forme otázky); zried. býva i uprostred vety: Ach, ach, ale ste mi vyviedli, — božekal riaditeľ. (Tat.) Nuž ale či toto kto slýchal? (Stod.) Ale, preboha, si to ty? (Kuk.) Ale nevravte! (Tat.) iron. Vy ste ale dobrý!

3. nár. má význam častice asi: „ale sto korún“, správ. asi;

III. cit.

1. vyjadruje začudovanie: Ale, ale, taký sveta skúsený človek, ako ste vy, a neviete si pomôcť! (Jégé)

2. hovor. v spojení s niektorými zám. prísl. a čast. (ale kde, ale kdeže, ale čo, ale čoby, ale ba) vyjadruje zápor, vôbec nie, ešteže čo: Je od tých čias — ja, veru, bude aj tridsať rokov, ale čo, viac! (Taj.) Pokrútil hlavou a povedal: Ale ba, adaj do áreštu? (Krno)

kde zám. prísl.

I. opyt. pýtame sa ňou

1. na miesto, na ktorom sa niečo deje, na ktorom niečo je: A detiská kde sú? (Jil.) Kde sme vlastne? (Kuk.)

2. na miesto, na ktoré niečo smeruje, na ktoré miesto (= kam): Kde ideš? V tých istých významoch býva v rečníckych otázkach al. vo vetách rozvažovacích: Kde sa v ňom berie toľká odvaha! — Kde som to len prišiel!

II. vzťaž. uvádza a) vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu (obyč. súvsťaž. s prísl. tam al. tu): Tam, kde more z južnej strany bije vždy na poplach... (Jil.) Kde ho postavíš, tam bude stáť. (Tat.) Kde nič nieto, (tam) ani smrť neberie prísl. o veľkej biede; kde sa vzal, tu sa vzal (v rozprávačskom štýle) náhle, nečakane sa objavil; kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, na neurčitom mieste; kde nič, tu nič výraz záporu: A zrna kde nič, tu nič (Kal.) niet. Striehne Janko, striehne, no kde nič, tu nič, po šarkanovi ani vidu ani slychu. (Karv.); b) vedľajšiu vetu prívlastkovú: Do cesty padnú mestá, kde vlak stojí niekoľko minúť. (Kuk.) Tieto zásady platia v prípadoch, kde je použitie cudzieho práva vylúčené. (Luby); c) zastar. vedľajšiu vetu časovú (= keď): A doba už prichodila, kde telo vypovedalo službu. (Vaj.) Je ona pomník lepších časov, kde sa ľudia nebáli ľudí. (Kuk.); d) vedľajšiu vetu prípustkovú: Kde ich berie, kde nie, zavše prinesie knižôčku (Podj.) nech ich berie kdekoľvek.

III. neurč.

1. kdekoľvek, hocikde: Každý býva, kde býva. (Kuk.) Vyrútili sa, kde ktorý bol. (Tim.) Kde aký chlap, všetci sa pobrali k richtárovi. (Jil.)

● bohvie kde, čertvie kde, nevedno kde a) kdekoľvek, na neurčitom mieste; b) kamkoľvek, na určité miesto; kde inde hocikde inde, kdekoľvek inde: Pozorovať nedostatok vody, väčší než kde inde. (Kuk.)

2. (v spojení so slovesom byť a mať) niekde, voľakde; niekam, voľakam; nikde, nikam: nemá kde ísť, nemá sa kde podieť, nebolo kde sa pohnúť, máme kde bývať, je kde ísť;

IV. (čast. al. cit.)

1. hovor. kde, kdeby, v odpovedi na otázku i ale kde vyjadruje popretie niečoho, odmietnutie: Ó ja, kdeby ja? — duší sa. (Ráz.)

2. uvádza vety zvolacie, v ktorých sa vyjadruje silné pochybovanie, malá pravdepodobnosť: Kde prekročí on priepasť, ktorá je medzi ňou a ním. (Kuk.) Kdeby také šťastie! (Vaj.)

síce spoj.

1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)

2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) Má síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)

3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)

4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a síce“ miesto a to

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

ale
I. spoj.
A. priraď.
1. csl vyjadruje
a. odporovací vzťah: To sa takie ako vidli, aľe zohnuťie (Tek. Breznica NB); Nu smrďelo to (masť), aľe pomohlo (Žaškov DK); Aj bes toho bi sme sa boľi obešľi, aľe tedi to bol tu takí zvik (Podmanín PB); Každí ďeň trá robíme, ale čil som len sám (Semerovo HUR); To ňebulo u naz doma, aľe u trecich sušedoch (Rozhanovce KOŠ); Veśľi zme do jarku, aľe z jarku ňedajbože vinsc (Torysa SAB)
b. v zlož. spoj. ale iba, ale len odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia: Pozďejšie sa nám Čierna Hora podala, aľe iba na rok (V. Lom MK); Mohél ít, ale len na Fijume (Myslenice MOD); Tu v Bugľofci hraľi, aľe ľem na takej luke (Buglovce LVO)
c. v zlož. spoj. ale predsa a v dvojčl. spoj. síce - ale odporovací vzťah s odtienkom prípustky: Krava je dobrá, aľe preca sa mi ňešikuje (Chlebnice DK); Ja som síce tam bou̯, ale neviem o ničom (St. Hory BB); Dos taško sa hladalo, ale preca len hladali (Modranka TRN)
2. csl v zlož. spoj. ale aj, ale i, ale ani a v dvojčl. spoj. aj - ale aj, nielen - ale, nielen - ale aj, nielen - ale i, nielen - ale ani vyjadruje stupňovací vzťah: Páľenuo, to si rozmerali chlapi, aľe aj ženi s toho dostáľi (Lišov KRU); To miseľi biťi aj koňe dobrie, aľe aj furman miseu̯ vládaťi (Kokava n. Rim. RS); Tak sa potom kceli vivŕšiď ňiele_na ďieuki, ale na celej ďeďine (Podkonice BB); Ňieľen peňiaze, aľe aňi fľašku za tú robotu ňezau̯ (Socovce MAR); Šak to ňeňi iba zábava, ale aj robota poránná (Opatová TRČ); Tancovaľi ňeľem dzeuki, aľe i ženi (Rankovce KOŠ)
B. podraď. csl je súčasťou dvojčl. spoj. čo aj - ale, aj čo - ale, čo i - ale, hoc(i) - ale, bár(s) aj - ale, bár i - ale ap., ktoré vyjadrujú prípustkový al. podmienkový vzťah (s odtienkom krajnej podmienky): Čuo si aj poľeží, aľe tú robotu si pilnuje (Malatiná DK); Aj čuo bola ešťe tma, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Hodz aj som tam ňebou̯, aľe preca viem (Lipt. Ján LM); Bár aj je malí, aľe má silu (Papradno PB); Hodz bulo gazdofstvo, aľe ozdaj na prebitek tiž ňebulo (Baldovce LVO)
II. čast.
1. csl, strsl expr. i aleže (gem -he) uvádza opytovaciu al. zvolaciu vetu, v rozkazovacej vete zosilňuje príkaz; či, veď, nože: Aľe už ľepšie tej maťeri? (Dol. Lehota DK); Ale vicvičiu̯ tú krava, keď ho tak slúcha! (Parížovce LM); Ženi moje, aľe poďme mi voľaďe! (Lišov KRU); Aľeže mi tájďi! (Kokava n. Rim. RS); No alehe sä ňevradz naprázno! (Hrlica REV); Ale šak pili aj do rána! (Ružindol TRN); Ale mu dal, keľo ľem doňho vešlo! (Dl. Lúka BAR)
2. zdôrazňuje platnosť použitého výrazu; veru, naozaj: Aľe hej, aj om bou̯ f ten čaz v zajaťí (Dol. Lehota DK); Aľe ba, aj otti vozia (drevo), ze šeckí_huor kolom dokola (Podmanín PB); Ti si ale podvadznoha! (Brestovany TRN)
3. csl je súčasťou výrazov ale ba, ale čo, ale kde, ale tam ap., ktoré vyjadrujú dôrazné popieranie; vôbec nie: Hotovie (plienky) sä veru ftedi ňedaľi kúpiť, aľe ďe! (Žaškov DK); Už mosí bi_desad hodzín. - Ale čo, dze bi sa zalo! (Ružindol TRN); Vi sebe dumace, že to ľem tak. Aľe tam! (Hatalov MCH)
4. snitr, žit, jzsl, trenč vyjadruje významový odtienok približnosti; asi, približne: Bívalo tam ale ďesaď árendášov (Žabokreky n. Nitr. TOP); Daj mu ale dve! (Vieska n. Žit. ZM); Zme si pospali ale hodzinu a robili zme až do večera (Viničné MOD); Hráli sme ale do dzevátej večér (Jablonica SEN); Tan som našla ale štiri mladé dubáčki (Chocholná TRČ)
III. i ále cit. vyjadruje začudovanie, pohoršenie, odporovanie, nechuť ap.: Aľe, aľe, či sa to tag robí?! (Ozdín LUČ); Ale, ale, de to napísat, že si prišóv?! (Lukáčovce HLO); Dzi do pola! - Ále, nesce sa mi (Brodské SKA)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

ale
I. spoj prir
1. vyj. odporovací vzťah, avšak: neracz gym daty wedle gegich wíný, ale raczy gym daty nebezke kralesthwe (SM 1479); odpustym ty, ale ty nezabudnem (BAg 1585); ne po kutech ani neporiadne, ale pred lidmy (JELŠAVA 1595 E); newidel sem, nje, ale sem slissel od ginich, že gi bige (ŠTÍTNIK 1697); je súčasťou zlož. spoj. než ale: (hrebicu) nemohly od konj odehnatj, než ale gu ulapiwše uvázaly (SOBOTIŠTE 1604 E)
2. na začiatku vety má nadväzovaciu platnosť a vyj. mierny odporovací vzťah: y on dluzen bude a gest platiti a odbywati. Ale to wssak wzdy oznamugem, ze tu bylo sedlisko blatne (ŽK 1482); kdezkolvek moczy budem, budem gych (susedov) lapety; ale gi ga od Wašeg Mylosti dobru odpoved zadam (H. BEŇADIK 1575)
3. je súčasťou dvojčl. spoj. nielen - ale i, netoliko, ne tolko - ale (i, ani), kt. vyj. stupňovací vzťah: netolyko aby gya gym sudom slatkyho dal vyna, ale any gedon pohar gya gym nedam vyna (H. BEŇADIK 1575); ne tolko ty vozy, na ktere zavdavek byl dal, ale y gyne vozy drzal (BOBROVEC 1611 E); riad pak veliky nielen pre naše, ale i pre panske prace se potrebuje (VÝCHODNÁ 1773 LP)
F. by nie ale, bylo by wssecko cale (SiN 1678) keby nebolo keby
II. čast
1. uvádza opytovaciu al. zvolaciu vetu: ale asnad to nesnadné? (KoB 1666); ale mi čerta penize dali, čert gich vzal (S. ĽUPČA 1689); ale počkeg, len počkeg (NECPALY 1749)
2. vyj. významový odtienok približnosti, asi, okolo, približne: gest ale na pet leth, yak on od pana Maytinyho se odprawyl (D. MOTEŠICE 1584); to aby dlho varil, že by ale za tri hodiny vrelo (BYTČA 1620 CM); kolko roku mass? Ale ssest a triczet (BOJNICE 1740); spust (mušt) ale na dwe dlane do druheho suda (VK 1764)

zaistý príd istý, určitý: o twé zagiste newere a newdečnosti pjsse kronika (HI 18. st)
L. činiť z. realizovať sa: to vše pro reči lidské, soky, špehyne ženské činí se zajisté (ASL 1603-04); -o, -e
I. prísl zaručene, naisto: nebil zagistie na swe dussne spasenj zabitliwj (KT 1753); ecastor jurandi: zagisťe, nagisto powjdám, prjsahám; mecastor: zagisťe, na gistotu mlúwjm (KS 1763)
F. mať z-o brať vážne: než ty to meg zagisto, že drjwe než smrt Patroklowa horce bude na tobe pomsstena (HI 18. st); ale z-e prísl výraz celkom určite: at enim, certo enim, verum enim, sed enim: ale zagisťe (KS 1763)
II. čast určite, istotne, nepochybne, naozaj: czya bude pryczyna, temu zayste ten bude musycz to odlosycz (MARKUŠOVCE 1565); w testamente a porucženstwy swogom, nebo zagiste že nemohol nam Syn Božy wecžeg klienoty a wecžyho pokladu po smrti swogey pozustawiti, yako tento (:totižto:), tielo swe za pokrm a krew swu k napogy (BAg 1585); viete zajiste, že sme byli panu (!) Bakošovi, ale on nas zastawil do Hnušti Rožai Durdovi (POLOMA 1649 LP); chcem zagiste, bratri, abi ste wedely, kdessto upewnuge Tesalonicenskich y nas wssech, že ty lide, kteri pobožne zemreli, nezemreli, ale že spia (TC 1631); sstráffáňi, napomináňi prostredek met musy, gak ge zbytečne, zagisťe poslussnost udusy (GV 1755); zaiste prw prawdu wam radčeg powgem, že uss takoweho krale na tomto swete neni (MS 1758); certo: zagjsto, gistotňe; certe: gjsťe, zagjsťe, opráwdiwe; certe is est: opráwdiwe on gest (KS 1763); prosecto: gisťe, zagisto (PD 18. st)
F. žaden zagiste nemuže dwum panum služity (CINKOTA 1711); any zagiste prst bez neho (Boha) nepohybugess (BlR 18. st)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

ale_K1

ale_1

ale_2

ale_3

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

ale ich kone sa ≈ mais leurs chevaux se
ale jeho budúcnosť ma ≈ mais son avenir m'
ale náš bankár je ≈ mais notre banquier est
ale prečo tak často ≈ mais pourquoi si souvent
ale vojvoda je starý ≈ mais le duc est vieux
bez únavy, ale nie ≈ sans fatigue, mais non
mŕtvy, ale jeho česť ≈ mort, mais son honneur
som vinný, ale vinný ≈ suis coupable, mais coupable
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Áále, — rozhodil Steve ruky ≈ Ále, “ rozpřáhl ruce Steve
ale Bolebruch a Pančucha ≈ nýbrž Bolebruch a Pančucha
Ále, Bolette zasa našla ≈ Ále, Bolette zase našla
Ale môžeš mi, Šíma ≈ Ále můžeš mi, Šímo
Ale, nebudem to rozvádzať ≈ Ále, nebudu to rozvádět
Ale no tak, Patrícia ≈ Ále no tak, Patricie
Ále, ty mi tykáš ≈ Cože, ty mi tykáš
ale who cares anyway ≈ ale who cares anyway
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

ale Angelo a Tony ≈ but Angelo and Tony
ale Harry a Hermiona ≈ but Harry and Hermione
ale Harry a Ron ≈ but Harry and Ron
Ále, nechaj ho tak ≈ Argh, leave him alone
ale Peter a Bob ≈ but Bob and Pete
ale pomaly a systematicky ≈ but slowly and systematically
Ále, povedala som, moja ≈ Oh, said I, my
II a VIS, ale ≈ II and VIS, but
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu