alebo, aleb, albo, alebožto (pri dôraze) I. spoj prir vyj. eventualitu al. vylučovací vzťah: w utery po Welikey noczy alebo w ochtab Welike noczy (ŽK 1473); aby ohledal, gesly gest zupelna, albo nye (PLAVEČ 1556); alle Wassie Mylosty nie wedlie obyczayu albo praua wydeku nassecho zatrymaly stie podanich mogich (MARKUŠOVCE 1565); magu dat Tomassowy Mrlykowy alebo geho potomkom na znamost (TURANY 1699); tsi mose tus urobitz gyábol alybo zli tslovek, tzo on chtze? (MCa 1750); neprišou Janko tej noci, ale na druhú aleb na treťú mosí príť (PV 18. st) je súčasťou dvojčl. spoj. alebo - alebo, lebo - al(e)bo, albo - albo, nebo-alebo, -li - alebo nie, kt. vyj. výrazne vylučovací vzťah al. rozličné eventuality: pitam sa teba na twogu krstansku vvieru, abis mne povedel, sy-li zdavany z ginu ossobu, alebo nie (RS 1625); chcel neb try dussy alebo cztiry dusse zamordowaty (B. ŠTIAVNICA 17. st); lebo ya njekoho, alebo mna njekdo zabige (LACLAVÁ 1718); tam hore na nyebe alybo tu dolów na semi alybo pod semu u vodách (MCa 1750); popreg, zebi slowa dnesne neupadli podle cezti alebo na skalu, alebo mezi trni, ale do dobreg zemi (SJ 18. st); sloboda kontrakt potwrditi alebossto zuplna wzity (Kur 18. st) II. čast vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, azda, a či, či snáď: „Alebožto sa ťi ňepáčím?“; pítal sa gég s hňewom (DS 1795)