Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

akustika -y ž.

1. odbor fyziky zaoberajúci sa zvukom

2. zvukové vlastnosti istého priestoru: miestnosť má dobrú, zlú a-u;

akustický príd. zvukový, sluchový: a. vnem; a. typ;

akusticky prísl.

akustický [-t-] -ká -ké príd.

akustický [-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s akustikou, so zvukovou stránkou; syn. zvukový: a. vnem; a. signál; akustická reklama; akustická izolácia; akustická úprava miestnosti; akustická clona proti hluku; akustické vlastnosti tónu výška, sila a farba tónu; akustická stránka jazyka; fyz. akustická rýchlosť rýchlosť kmitavého pohybu častice prostredia, ktorým sa šíri vlnenie; a. tlak zložka tlaku zapríčinená vlnením prostredia; lit. akustická poézia sústreďujúca sa na zvukové vlastnosti; fyziol. a. prah minimálna intenzita zvuku, ktorú je človek schopný vnímať; žel. a. vlakový zabezpečovač využívajúci zvukový signál
2. ▶ súvisiaci so sluchom, so sluchovou stránkou; syn. sluchový: a. klam; akustická pamäť; a. typ (človeka) ktorý si lepšie pamätá počuté
3. ▶ súvisiaci s tvorením tónov prirodzeným spôsobom (nie elektronicky, nie elektromagneticky): a. klavír; akustická gitara; akustická kapela; akustická skladba; prejsť z akustickej hudby na elektronickú; dávať prednosť akustickým nástrojom
4. 2. st. -kejší ▶ charakteristický plnosťou zvuku: a. zvuk; hrať akustickejšie skladby

akustický príd. ‹g›

1. týkajúci sa akustiky; týkajúci sa zvukovej stránky, zvukový: lingv. a-á fonetika; oznam. tech. a-á optika optoakustika; fyz. a-á rýchlosť premenlivá rýchlosť pohybu častice prostredia pri šírení zvuku; a. tlak striedavý tlak superponovaný pri šírení zvuku momentálnemu barometrickému tlaku; odb. a. signál dávaný zvukom; fyziol. a-á frekvencia frekvencia kmitov vnímaných normálnym ľudským sluchom; a. prah minimálna intenzita zvuku, ktorú je človek schopný vnímať; lit. a-á poézia smer v poézii rezignujúci na význam a koncentrujúci sa na zvuk; a. koncert hraný akustickými nástrojmi

2. týkajúci sa sluchu, sluchovej stránky, sluchový: a. klam; a-á pamäť;

akusticky prísl.: a. nevyhovujúca sála;

akustickosť -ti ž.: a. priestoru akustické vlastnosti

akustika, -y ž.

1. fyz. náuka o zvuku;

2. počuteľnosť hudby, reči v nejakej miestnosti: miestnosť má dobrú, zlú a-u je v nej dobre, zle počuť;

akustický príd. zvukový, sluchový: a. vnem, klam; a-á sieň v ktorej je dobre počuť; psych. a. typ typ ľudí, ktorí si lepšie zapamätajú to, čo počujú;

akusticky prísl.