akustika -y ž.
1. odbor fyziky zaoberajúci sa zvukom
2. zvukové vlastnosti istého priestoru: miestnosť má dobrú, zlú a-u;
akustický príd. zvukový, sluchový: a. vnem; a. typ;
akusticky prísl.
akustický [-t-] -ká -ké príd.
akustický [-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s akustikou, so zvukovou stránkou; syn. zvukový: a. vnem; a. signál; akustická reklama; akustická izolácia; akustická úprava miestnosti; akustická clona proti hluku; akustické vlastnosti tónu výška, sila a farba tónu; akustická stránka jazyka; fyz. akustická rýchlosť rýchlosť kmitavého pohybu častice prostredia, ktorým sa šíri vlnenie; a. tlak zložka tlaku zapríčinená vlnením prostredia; lit. akustická poézia sústreďujúca sa na zvukové vlastnosti; fyziol. a. prah minimálna intenzita zvuku, ktorú je človek schopný vnímať; žel. a. vlakový zabezpečovač využívajúci zvukový signál 2. ▶ súvisiaci so sluchom, so sluchovou stránkou; syn. sluchový: a. klam; akustická pamäť; a. typ (človeka) ktorý si lepšie pamätá počuté 3. ▶ súvisiaci s tvorením tónov prirodzeným spôsobom (nie elektronicky, nie elektromagneticky): a. klavír; akustická gitara; akustická kapela; akustická skladba; prejsť z akustickej hudby na elektronickú; dávať prednosť akustickým nástrojom 4. 2. st. -kejší ▶ charakteristický plnosťou zvuku: a. zvuk; hrať akustickejšie skladby
akustický príd. ‹g›
1. týkajúci sa akustiky; týkajúci sa zvukovej stránky, zvukový: lingv. a-á fonetika; oznam. tech. a-á optika optoakustika; fyz. a-á rýchlosť premenlivá rýchlosť pohybu častice prostredia pri šírení zvuku; a. tlak striedavý tlak superponovaný pri šírení zvuku momentálnemu barometrickému tlaku; odb. a. signál dávaný zvukom; fyziol. a-á frekvencia frekvencia kmitov vnímaných normálnym ľudským sluchom; a. prah minimálna intenzita zvuku, ktorú je človek schopný vnímať; lit. a-á poézia smer v poézii rezignujúci na význam a koncentrujúci sa na zvuk; a. koncert hraný akustickými nástrojmi
2. týkajúci sa sluchu, sluchovej stránky, sluchový: a. klam; a-á pamäť;
akusticky prísl.: a. nevyhovujúca sála;
akustickosť -ti ž.: a. priestoru akustické vlastnosti
akustický p. zvukový
zvukový týkajúci sa zvuku • akustický: zvuková, akustická stránka jazyka • lingv. fonický
akustika, -y ž.
1. fyz. náuka o zvuku;
2. počuteľnosť hudby, reči v nejakej miestnosti: miestnosť má dobrú, zlú a-u je v nej dobre, zle počuť;
akustický príd. zvukový, sluchový: a. vnem, klam; a-á sieň v ktorej je dobre počuť; psych. a. typ typ ľudí, ktorí si lepšie zapamätajú to, čo počujú;