akropola -ly L -le pl. N -ly G -pol ž.
Akropola -ly L -le ž.
akropola -ly L -le pl. N -ly G -pol ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ (v starovekom Grécku) opevnené návršie gréckych miest s posvätným miestom a sídlom vládcu, slúžiace ako útočisko obyvateľov v čase vojny: hradby akropoly 2. Akropola, Akropolis ž. i neskl. ▶ skalná opevnená vyvýšenina v starovekých Aténach, mestské centrum s chrámami: prezrieť si Akropolu, Akropolis 3. ▶ vyššie položené opevnené miesto s hradom a inými budovami, ústredná časť pravekých a ranostredovekých hradísk: bolo vidieť strmú akropolu s palácom; obrancovia akropoly
akropola -y, akropolis neskl. ž. ‹g› hist., archeol.
1. opevnené návršie starogréc. miest s posvätným okrskom, vladárskym palácom a pod.; A. takéto centrum s význačnými budovami v Aténach
2. ústredná časť pravekých a včasnostredovekých hradísk;
akropolský príd.
akropola p. hrad
hrad opevnené sídlo panovníkov al. šľachticov v stredoveku umiestnené obyč. na menej prístupnom mieste: hrad Beckov, zrúcaniny hradu • zámok (má funkciu obytného objektu, rodinného sídla): poľovnícky zámok, zámok Červený kameň • zastar. akropola (vyššie položený hrad)
akropola, -y, -pol ž. najvyššie položená časť starogréckych miest;
pren. vyššie položený hrad;
hist. Akropola (Akropolis) akropola v Aténach