akceptovať dok. i nedok. prijať, prijímať so súhlasom, uz(ná)vať: a. návrh; odb. a. faktúru
akceptovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.
akceptovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ 1. (čo, koho) ▶ uznávať, uznať za správne, vyhovujúce; prejavovať, prejaviť súhlas s vôľou niekoho; syn. prijímať, prijať: a. požiadavky; a. stanovisko vedenia; a. návrh textu; a. hlavu štátu; akceptovanie ľudí s odlišným svetonázorom; kandidát nie je akceptovaný zahraničnými partnermi; Akceptujem vaše výhrady a chápem ich. [P. Andruška] 2. iba dok. fin. (čo) ▶ súhlasiť so zaplatením; právoplatne uznať záväzok: a. zmenku, faktúru, inkasný príkaz; a. platbu
akceptovať nedok. i dok. ‹l› (čo)
1. so súhlasom prijímať, prijať, súhlasiť s niečím; a. niečí návrh uznávať, uznať
2. len dok. peňaž. (akceptom) prijať: akceptovaná zmenka
3. chem. prijímať, prijať (atóm, molekulu, ión) ako akceptor od donora
akceptovať p. prijať 3
prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosť • pohltiť • vpiť • vsať • vstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahu • pojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov
2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partie • vziať • zobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na byt • privítať: privítali ho v rodine ako svojho • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu
3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalo • uznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupu • kvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšením • rešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietky • schváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalo • podrobiť sa • podvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánu • kniž. recipovať: recipovať názory
4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúť • dostať • získať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty
5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2
schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním • odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup • prijať • akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon • odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali • admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili • ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiť • kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval • odb.: kolaudovať • skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)
uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiť • porozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumie • zried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí
2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omyly • pripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslená • zried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre! • akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovali • rešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho
3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečo • schváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona
4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniť • ohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos diela • doceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírody • hovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas
akceptovať, -uje, -ujú dok. i nedok. (čo)
1. prijať, prijímať, uznať, uznávať: a. ponuku, a. návrh;
2. odb. súhlasiť so zaplatením, právoplatne uznať záväzok, dlžobu: a. zmenku, faktúru, inkasný príkaz
akceptovať dk lat, akceptírovať dk/ndk lat/nem adm koho, čo (k čomu) 1. prijať, prijímať, dostať, dostávať: taki mandat gest acceptirowani (SKALICA 1723); (dlhy) ktere p. sestry y bratia acceptowali (BENICE 1764); pri takoweg kupe ani sami sme neboli, ani žadneho k tomu sme neacceptuwali (PUKANEC 18. st) nepripustili, nepoverili 2. uznať, uznávať, schváliť, schvaľovať: (transakcia) ktera gest produkowana pred panj, ta se acceptuge timto spuosobem (ŽILINA 1622); na tenže most winaloženy kelčyk račily nam acceptuwať (DECHTÁRE 1777)