Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

aj

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba aj a v dvojčl. spoj. nielen – ale aj: pohádali sa, (ba) aj zaucho padlo; má to nielen kultúrny, ale aj politický význam

2. zlučovací vzťah s miernym dôrazom (spája členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu): otec aj syn; aj zhora, aj zdola; stromy dávajú málo tône, aj zem je horúca

B. podraď. v spájacích výrazoch čo aj, hoci aj, keď aj, aj keď, keby aj, aj keby vyj. prípustku al. krajnú podmienku: budem čakať hoci aj päť rokov; aj keď prišiel, nikdy sa dlhšie nezdržal; aj keby na kolenách prosil, ...

II. čast.

1. zdôrazňuje pripojený výraz: aj otec sa hneval; roboty aj na tri dni; kde by aj vzal toľko peňazí

2. aj tak potvrdzuje platnosť výpovede; beztak, veď: aj tak už nevidím; → akoby aj (nie); už aj! vyj. naliehavý rozkaz; ihneď, okamžite: practe sa! už aj!

III. cit. vyj. rozhorčenie, počudovanie: aj, to som ešte nevidel

aj, ajaj, ajáj, ajajaj, ajajáj cit.

aj keby hneď spoj. podraďovacia

aj keby spoj. podraďovacia

aj spoj. priraďovacia

aj čast.

aj tak spoj. priraďovacia

ako aj spoj. priraďovacia

alebo aj spoj. priraďovacia

ba aj spoj. priraďovacia

aj¹ spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje zlučovací vzťah i opakovane aj - aj - (aj); syn. a, i: deti aj rodičia; vľavo aj vpravo; doma aj v zahraničí; telefonovať aj faxovať; Chcel mať dobré vzťahy aj s tými, aj s tými. [Slo 2002]
2. v spojeniach ale aj, ba aj, no aj i ako súčasť dvojčlenných spojok nielen - ale aj, nielen - ba aj, nielen - no aj ▶ vyjadruje stupňovací vzťah: vynechával slová, ale aj celé odseky; volali z celého Slovenska, ba aj zo zahraničia; je to nielen smutné, no aj tragické; oblasť postihujú nielen povodne, ale aj veľké suchá
3. ▶ na začiatku samostatnej vety vyjadruje významovú súvislosť medzi vetami: Všetci sa ponáhľali dnu. Aj my sme chceli ísť.; Tu býva najchladnejšia voda v mori. Aj teraz dosahuje len 19 stupňov.

aj² čast. 1. ▶ vyjadruje spätosť s kontextom, so situáciou a zdôrazňuje nasledujúci výraz, výpoveď; syn. i, tiež: aj doteraz to bolo tak; aj my dlho čakáme; aj včera bolo chladno; aj ty by si to urobil; už bolo aj horšie
2. v spojení aj tak ▶ vyjadruje platnosť výpovede napriek predchádzajúcim al. iným okolnostiam; syn. beztak, tak či tak: aj tak ju neposlúcha; aj tak prišli neskoro □ expr. už aj ihneď, okamžite: už aj to vypnite!; už aj domov!

aj³, ajaj, ajajaj, ajáj, ajajáj cit. 1. ▶ vyjadruje rozhorčenie, bedákanie, ľútostivý povzdych; syn. ech, ach: aj, no ale také dačo!; ajaj, už je to tu, prší; ajáj, mohol si dobre zarobiť; Kým ty vyrastieš, budem už dávno pod drnom, ajajáj! [P. Jaroš]; Pán môj, tu ešte veľa treba. Ajajaj, - hodil rukou. [J. Horák]
2. ▶ vyjadruje príjemné i nepríjemné prekvapenie, radosť, veselosť, spokojnosť; syn. fíha, ej: aj, ale je tu veselo!; ajáj, to je krása!; ajaj, to je ale rýchlosť; Ajáj, kde sú tie časy! [L. Hagara]; Ajáj ťuháj, ale si zajtra večer zaflámujem! [K. Jarunková]

aj¹ spoj. i čast.

1. spoj. a) spája v kladných vetách členy viacnásobných výrazov (podobne ako spojka i, ktorá je v tomto prípade častejšia), pričom jeden z nich zdôrazňuje (tu sa pred aj nepíše čiarka): Vytvárali veľké dielo, otec, syn aj vnuk. (Bend.) Prichádzali zhora aj zdola, ženy aj chlapi, s tvárami zlostnými aj zvedavými. (Urb.); často býva pred všetkými členmi viacnásobného výrazu (v tomto prípade býva spojka i menej častá; tu sa pred aj píše čiarka, ak výraz obsahuje viac členov ako dva): Aj jemu aj kováčovi prišlo do smiechu. (Gab.) Ale, chlapci, veď vy ste voľajakí zdriapaní, aj jeden aj druhý. (Taj.) Uspela zbadať aj zimné papuče, aj roztrhnutý reklík, aj vrkôčik. (Jes.); b) pripája kladnú vetu k predchádzajúcej vete (tu sa pred aj vždy píše čiarka): Na tú (jabloň) vyliezol. Aj ho kryla, aj lepšie videl. (Hor.) Stromy dávajú málo tône, aj zem je horúca.

2. spoj. stojí na čele samostatnej vety a vyjadruje významovú súvislosť medzi vetami, ktoré gramaticky netvoria súvetie: Vieš dobre, ako robím. Aj budem. (Hor.)

3. čast. osobitne zdôrazňuje al. stupňuje niektorý vetný člen: Ale keď sa blížila jeseň, začali sme aj my otca očakávať. (Janč.) Gazdiná vydávala nové rozkazy, robotu aj na tri dni. (Taj.) U Bežanov ma radi vidia, ale ako by aj nie! (Kuk.)

● hovor. v spojení už aj (s rozkazovacou melódiou) má význam dôrazného rozkazu; ihneď, okamžite: Practe sa mi v čerty, keď vám vravím! Už aj! (Bod.)

4. čast. al. spoj. vo výrazoch čo aj, hoci aj, keď aj, aj keď, keby aj má význam pripúšťací: Už len dakoho nájdem, trebárs aj Ciľa Mušková by prišla. — Čo aj tú, — kývla Anna hlavou. (Taj.) Budem čakať hoci aj päť rokov. — Nie pravda. A keď aj! (Taj.) Nevidel vás nik? — A keby aj? (Ráz.) Letí, keď aj nie ponad hory a doly ako Popolváľ, ale aspoň popri mestách a dolách. (Taj.)

5. spoj. v spojovacom výraze nielen ... ale aj (popri ale i) má význam stupňovací: Katra odovzdala nielen bravca, ale aj nohavice. (Heč.)

aj² cit. vyjadruje

1. bedákanie, horekovanie: Aj, aj, zabožekal náš priateľ. (Kuk.)

2. rozhorčenie: Aj, ty bedár otrocký! Ber sa už! (Jégé)

3. radosť, spokojnosť: Aj, akú som ja doniesol novinu, budete sa vy dívať! (Stod.)

4. neľúbosť, nespokojnosť s niečím: Aj to som ešte nevidel, aby piati ľudia pri stole bez slova sedeli. (Bod.)

to² má funkciu spojovacieho výrazu

1. pri radení striedavých dejov, predmetov al. okolností za sebou; raz ... raz, tu ... tu, hneď ... hneď, vše ... vše: Kňaz v strašnom pomykove to sadal, to vstával. (Jaš.) Vlaky idú pod chvíľou: to rýchlik, to osobný. (Taj.) To sem, to tam ma posiela. (Jes-á)

2. odkazuje na predchádzajúci dej a dáva ho do príčinného súvisu s nasledujúcim dejom; preto, teda, nuž: Len čo som vstúpil do škadrony, spravil ma oficierom. To, že sme boli v rodine. (Kuk.) Veď mi tyká, ako sa na poriadneho kmotra patri. To mu i ja budem tykať, aby sa neurazil. (Jégé)

3. v spojovacom výraze to jest (skratka t. j.) má vysvetľovací význam, to znamená; vlastne, totiž: Dostal som službu „dnevaľného“, to jest strážil som dvere na kasárni. (Taj.) Rodičovský dom miernil úzkosť jej srdca spoločnosťou rodičov, to jest ľudí nám na svete najbližších. (Jégé)

4. v spojovacom výraze a to má vysvetľovací a zdôrazňujúci význam: Predali chudákovi všetko, a to na verejnej dražbe. (Kuk.) Je už vdova, a to pobožná vdova. (Kuk.) Tu máš hodinky, Jožko, a to hneď zlaté. (Taj.)

5. v spojovacích výrazoch i to, aj to obmedzuje platnosť predchádzajúcej vety: Z toho veľkého majetku nemá dnes iba chyžku, i to hocijakú. (Taj.) Šaty boli cele také, ako čo chlapcom v desiatom roku šijú — lenže zafarbené. I to na kolene bola veľká trhlina. (Kuk.)

6. čo ... to hovor. expr. v spojení s opakovaným slovom má povahu citovej častice a vyjadruje neustály, naliehavý priebeh nejakého deja: Našli sme si palice a čo šťucháme, to šťucháme medzi skaly, do trávy a do bodľačia. (Mor.)

aj i aji
I. spoj.
A. priraď.
1. csl vyjadruje stupňovací vzťah (často v spoj. ba aj, ale aj a v dvojčl. spoj. aj - aj, aj - a aj, aj - ale aj, nielen - ale aj): Radoz bola velká, aj do hu̯avi im udreu̯o (Podkonice BB); Dobre nás chovaľi, ba aj páľenki daľi vipiť (Lokca NÁM); Na kávu boli hrnčeki, ale aj šialki (V. Maňa VRB); Prišlo aj na kravách sťahuvať, aj na sebe sťahuvať (Tek. Breznica NB); Aj do pesku jej (svini) krížon strčili slamu, a aj na ňu na celú slamu naložili (Čelovce MK); To miseľi biťi aj koňe dobrie, aľe aj furman miseu̯ vládaťi (Kokava n. Rim. RS); Mľieko moja ňevesta zbierá, aj predává (Podmanín PB); Takto sa ponúkalo (mlieko) aj po korune, aj po osendesát halíróv (Modranka TRN); Oklamal tebe, aji mňe oklamal (Žírovce KOŠ)
2. csl vyjadruje zlučovací vzťah, spája viacnásobné vetné členy al. pripája kladnú vetu, pri dôraze dvojčl. aj - aj, i - aj: Močiľi sa (konope) v močidľe a popriťískalo sa to daskámi aj skalámi (Detva ZVO); Tag zme mi choďievaľi aj praťi, aj okolo sena robiťi do doľine (V. Lom MK); Ten vam mal dve ďefki aji sina (Bobrov NÁM); Turci jedávali kaššu, pohánku aj proso (Jásová HUR); Aj son išiél na úrad, aj son ín to povedal (Dol. Súča TRČ); A v ňedzeľu dziefčeta iśľi do dziefki aj potom tam robiľi veňec (Baldovce LVO); Nošeľi z dreľihu nohauki i do koscela, i do Košidz, aj dze šol (Kokšov-Bakša KOŠ); Ocedz aji madz na poľu (Hatalov MCH); Muj gver za dva chlopi aji ja za dva, aji muj pez za dva (Ostrov SOB)
3. strsl, zsl opakovaná aj - aj al. v dvojčl. spoj. aj - a, aj - ale (najmä pri zápore v druhej vete) vyjadruje odporovací vzťah s prípustkovým odtienkom: Aj ho (prasa) dobre chovám, a_je maluo (Jamník LM); Aj sa jedovau̯, aľe robiu̯ sa, že si s toho ňiž ňerobí (Lešť MK); Aj umrúd mažem, a ti se neuka̋žeš (Rochovce ROŽ); Aj mu ho (prasa) slúbili, a poto_mu ho ňedali (Svätoplukovo NIT)
4. vyjadruje dôsledkový vzťah; nuž: Tak čo mi na treťí ďen daľi (odvar), to pomohlo tomu volu, aj zostáu̯ (Lišov KRU)
5. v spoj. aj tak vyjadruje vysvetľovací vzťah: Dobre, že odišiou̯, aj tak tu ľen zavadzau̯ (Valča MAR); Darmo bi tä volala, aj tag bi si neprišó (Rybník REV)
6. csl v spoj. aj to vyjadruje obmedzovací vzťah; iba, okrem toho: Prú zme mäso mávaľi ľen v ňeďeľu, aj to ňie každú (Valentová MAR); Bolo málo kobuol, aj to ňi každí dau̯ si kobolu nahríňaťi (Kokava n. Rim. RS); Já som málo chodzev na jarmeki, aj to len kec_con sa z volakín zvézóv (Bučany HLO); Zretka kačka šedzi sama, aj to ftedi, ket sebe sama nanoši vajca (Kokšov-Bakša KOŠ)
B. podraď. csl v spájacích výrazoch ak aj, čo aj, čo aj - ale, čo aj - aj tak, aj čo - ale, aj keď, keď aj, keby aj vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku; hoci: Ag je aj ňie každí kla_zrelí, tak sťienkah vihorí (Lišov KRU); A ťen sa modľiu̯, kľakau̯, čo bou̯ aj evaňieľik (Lešť MK); Nedbá, šva se aj tri dni neumívá (Revúca); Čo sa aj bojín, aj tag iďen (Turíčky LUČ); Aj čuo bou̯a ešťe tma ako v rohu, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Aj kod bolo (jedlo) prihorenuo, dobruo bolo (V. Lom MK); Keď aj boľi té svieže drožďie, ňemohľi postáď jeden ďeň (Ležiachov MAR); Ked aj tam nerobil pri tom, prišól aj bez volaná (Modranka TRN); Kedz bi aj co zrobiu̯, ta bi mu ňeveriľi (Sobrance)
II. čast.
A. intonačne nesamostatná
1. csl zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; tiež, ani (v zápor. vete): Aj ten jeho sin, aj ten spávau̯ vo varštaďi (Žarnovica NB); A potom, vieťe, aj krumpľou ňebolo (Kalinka ZVO); Oni in dávali aj penáze (Dobrá Voda PIE); Vánoční stronček, aj to nemal každí (Ružindol TRN); Ženi iśľi do druheho domu aj s totu mladu (Buglovce LVO); Potim priśľi aji macir (Gregorovce SAB); Vun jej napisal, že aji vun ju hľeda (Komárovce SOB)
2. strsl, zsl vyjadruje ľubovoľnosť al. krajnú možnosť; hoci, trebárs: U edniho gazdu sä pretín aj pät svín odrazu zabíjälo (Kokava n. Rim. RS); A poton tá míla tak stála aj više dňa (Tek. Breznica NB); Za dva zlaté mosel človeg aj tíden robit (Ružindol TRN)
3. čiast. strsl a zsl v nadávkach uvádza adresáta, vyjadreného predložkovým inštrumentálnym tvarom: Paroma tvojho, aj z ďeckom ňepodarením! (Ležiachov MAR); Ej, já váž hrob, aj z hrablámi, jak sťe ma uďerili! (Semerovo HUR)
4. strsl, zsl v spoj. aj tak zdôrazňuje vysvetlenie; beztak, predsa: Tá kaša je už aj tag rozvarená (Hont. Moravce KRU); Veď aj tag bívali na samom kraji ďeďiňi (Podkonice BB); Ale aj tag mosí vlahu šanuvat (Dol. Srnie NMV)
5. strsl, zsl v spoj. už aj zdôrazňuje rozkaz; okamžite: Už sa aj obľedž a už aj hibaj! (Ležiachov MAR); Už aj icte spátki, lebo vás tu pozabíjám (Ružindol TRN)
B. intonačne samostatná
1. priev, žit, čiast. jzsl a jtrenč vyjadruje súhlas, prisviedčanie; áno: A chlab_e Lazaňec? - Aj, Lazaňec (Lazany PDZ); Sťeš s tich koláčov ešťe? - Aj (V. Maňa VRB); No us si prišla? - Aj (Lubina NMV); Ból si tam? - Aj (Kubrica TRČ)
2. žit zdôrazňuje platnosť použitého výrazu; veru tak: Praj, chudobní muože iď robid_do chotára, aj, aj, a bohatí praj ďe puojďe (V. Maňa VRB)
3. čiast. vsl pobáda na súhlas s hovoriacim; pravda, však: Bula śi v mesce, aj? (Gregorovce SAB); A to chlop, ket pijani, ta to jakiśka inakši jak fše, ajže? (Teriakovce PRE)
4. sšar v spoj. aj tam expr. vyjadruje dôrazné popieranie; vôbec nie, kdeže: Aj tam, ja ňe chora, ľem jem śe tag zľekla (Dl. Lúka BAR)
III. cit. už vyjadruje odporovanie; ech: Aj, paľenki ňeškodzi ňigda! (Sobrance)

aji p. aj

aj
I. spoj prir zlučovacia spája viacnásobné členy, pričom zdôrazňuje druhý člen al. pripája kladnú vetu k predchádzajúcej; niekedy dvojčl. aj - aj: chczem ag slibugem was wyprawiti (ŽK 1469); fatens badynszke wolj pasal ag drewo rubal (ŠTIAVNIČKA 1676); nemuoste zalowaty ag tu, ag tam (s. l. 17. st); ruka ag plecga zapuchli (SELEŠŤANY 1742)
II. čast zdôrazňuje platnosť výrazu: kdo nawaril kisleho piwa, nech ag sam požiwa (HRANOVNICA 1739); fatens ag zastal (OZDÍN 1754); (mravy) které ay we wčílegssý wek panugú (BR 1785); gen ag w geden geďiný tak rečený Šťedrý wečer (BN 1789)
III. cit vyj.
1. upozornenie, poukázanie, hľa: ecce: ay, hle, pohleď, wiz (ASL 1740); ay, děwka Páně, staniž mi se podlé slowa twého (MPS 1777); aj, wstupugeme do Jeruzalema (KP 18. st)
2. rozličné pocity: údiv, prekvapenie, hnev: ach y ag, co tam widim (MS 1758); „Ay, pfug,“ prawi ona (VP 1764)