agrotechnika -y ž. spôsoby pestovania poľnohosp. plodín;
agrotechnik -a mn. -ci m. odborník v agrotechnike;
agrotechnička -y -čiek ž.;
agrotechnický príd.: a-é termíny, a-á úprava pôdy
agrotechnika [-t-n-] -ky ž.
agrotechnika [-t-n-] -ky ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ súhrn zásad a opatrení na obrábanie pôdy a pestovanie poľnohospodárskych plodín od orby až po zber úrody: moderná, vyspelá a.; vhodná, správna a.; a. pôdy, viniča, koreňovej zeleniny; kompletná a. pestovania jačmeňa; zlepšovať agrotechniku; dodržať plodinovú agrotechniku 2. ▶ veda o mechanizovanom poľnohospodárstve (pomocou strojov a mechanizmov), o technológii pestovania plodín: študovať agrotechniku; najnovšie výsledky agrotechniky 3. ▶ stroje a mechanizmy potrebné na poľnohospodársku výrobu, poľnohospodárska technika: nová a.; prehliadka agrotechniky; predajca agrotechniky
agrotechnika -y ž. ‹g› náuka o hospodárení na ornej pôde a o technológii pestovania plodín;
agrotechnický príd.: a-é pokusy; a-é lehoty termíny pre určité práce v poľnohospodárskej výrobe
agrotechnika, -y ž. súhrn spôsobov obrábanie pôdy a pestovania poľnohospodárských plodín (orba, hnojenie, sejba, obrábanie pôdy, zber úrody) s využitím všetkých vymožeností techniky;
agrotechnický príd.: a-á úprava pôdy, a-é opatrenia;
agrotechnik, -a, mn. č. -ci m. odborník v agrotechnike;
agrotechnička, -y, -čiek ž.