agrárnik -a mn. -ci m.
1. bohatý roľník, statkár v 1. ČSR
2. príslušník býv. agrárnej strany;
agrárnický príd.
agrárnik -ka pl. N -ici G -kov m.
agrárnik -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ príslušník agrárnej strany (v prvej ČSR): požiadavky agrárnikov; predseda agrárnikov; Ešte aj agrárnici vstúpili do autonómnej vlády s Tisom na čele. [I. Habaj]; Všetko sa navzájom hryzie, národniari proti agrárnikom a ľudákom, tí zas proti socializmu. [P. Štrelinger] 2. ▶ bohatý majiteľ pozemkov, bohatý roľník, veľkostatkár (v prvej ČSR) 3. publ. ▶ kto pracuje al. podniká v poľnohospodárskej sfére, poľnohospodár: Suchá jar spôsobuje agrárnikom katastrofálne škody. [DF 2003] ▷ agrárnička -ky -čiek ž.
agrárnik -a m. (agrárnička -y ž.) ‹l›
1. príslušník, stúpenec agrárnej strany
2. hospodársky silný podnikateľ zaoberajúci sa poľnohospodárskou výrobou;
agrárnický príd.;
agrárnicky prísl.
agrár, agrárnik p. statkár
statkár majiteľ väčšieho hospodárstva • veľkostatkár: dedinský statkár, veľkostatkár • latifundista • hist. zemepán • hist.: agrárnik • agrár (statkár v období 1. ČSR) • veľkofarmár (majiteľ veľkej farmy al. viacerých fariem)
agrárnik, -a, mn. č. -ci m.
1. polit. príslušník agrárnej strany v buržoáznej ČSR;
2. bohatý roľník, statkár v buržoáznej ČSR;
agrárnička, -y, -čiek ž.;
agrárnický príd.: a. časopis;
agrárnictvo, -a str. príslušnosť k agrárnej strane