afektovaný príd. strojený, neprirodzený: a-á reč;
afektovane prísl.: a. hovoriť;
afektovanosť -i ž.
afektovanosť -ti ž.
afektovanosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto afektuje, správa sa neprirodzene, afektovane; syn. neprirodzenosť, strojenosť: komunikovať bez zbytočnej afektovanosti; jej a. bila do očí; S nadšenou afektovanosťou upozorňuje ustavične na krásu svojho tela. [M. Krno]
afektovaný príd. ‹l› (o správaní, konaní, prejavoch a pod.) strojený, neprirodzený, (o ľuďoch) strojene, neprirodzene sa prejavujúci;
afektovane prísl.;
afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní • neprirodzenosť • strojenosť • nútenosť • póza: odpovedať s pózou • pozérstvo • pretvárka: spoločenská pretvárka
afektovanosť p. afektácia
pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvo • neúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvo • faloš • falošnosť • póza • pozérstvo • afektácia • afektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektácie • pejor. farizejstvo
afektovaný príd. strojený, neprirodzený: a-á reč, výslovnosť;
afektovanosť, -ti ž.