afekt -u m. prudké hnutie mysle, strata kontroly vôľou
afekt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
afekt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ i psych. ▶ prudká, krátkotrvajúca citová reakcia (rozčúlenie, silné vzrušenie, veľký strach) sprevádzaná zrýchlením tepu, dychu, zblednutím: nezvládnutý a.; a. zlosti; a. z rozčúlenia, zo žiarlivosti; vyvolať silný a.; konať v afekte; zločin spáchaný v afekte; nevie kontrolovať svoje afekty
afekt -u m. ‹l›
1. krátkodobé porušenie duševnej rovnováhy, prudké pohnutie mysle prejavujúce sa prchkosťou
2. strojenosť, neprirodzenosť, afektovanosť, afektácia;
afektový príd.: hud. a-á teória rozvinutá v 18. stor., podľa ktorej je úlohou hudby napodobňovať citové pohnutie (afekty)
afekt prudké hnutie mysle pri súčasnej strate kontroly vôle: konať v afekte • afekcia • vzrušenie • rozčúlenie: povedal to v afekcii, vo vzrušení, v rozčúlení • záchvat (náhly prudký prejav citov): záchvat smiechu
vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň • vášnivosť • náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti • láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu • žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť v pohľade
2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou • náruživosť: zberateľská náruživosť • vášnivosť: športuje z vášnivosti • túžba: spaľuje ho túžba cestovať • láska: hubárstvo je jeho láska • expr.: choroba • neduh: autá sú jeho choroba • slabosť: fajčenie je moja slabosť
afekt, -u m. prudké hnutie mysle za súčasnej straty kontroly vôle, rozčúlenie, vzplanutie hnevu, strachu ap.;
afektový príd.
afekt m lat 1. silné citové vzrušenie, vzplanutie lásky, hnevu, strachu ap.: w srdcy mladeho weku gest zakorenena y blazniwost y pycha y trucowate afecti zle (SP 1696); tento prudkj affekt Telemachuw starci tomu slzi wirazil (PT 1796) 2. cit; priazeň, náklonnosť: ty znass mug affect oproti tobe (NHi 1791); keby (človek) wssech affectuw prazdnj bil (PT 1796) 3. ochorenie, choroba: w temto affekte potreba se warowati od pokrmuw, ktere se nemohu lechko pohltnuti (RT 17. st); kterj (znovuzrodení) od affectu bywagj zachwacenj (HeT 1775)