adorácia -ie ž. náb., kniž. prejavovanie úcty k Bohu, vzývanie Boha; zbožné uctievanie, poklona: a. Boha;
adoračný príd.
adorácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
adorácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. náb. ▶ úkon adorovania; vonkajší postoj (napr. pokľaknutie, kľačanie, ľahnutie na tvár) a vnútorné rozpoloženie toho, kto adoruje; hlásenie sa ku klaňaniu; syn. klaňanie sa: a. Oltárnej sviatosti; a. jedného Boha 2. cirk. ▶ osobitná pobožnosť pred vyloženou Oltárnou sviatosťou; syn. poklona: ustavičná a.; nočná a.; a. pre mladých 3. cirk. ▶ kľaknutie pred osobou al. vecou na znak veľkej úcty a pocty: a. kríža na Veľký piatok; a. novozvoleného pápeža kardinálmi 4. kniž. ▶ prejavy obdivu, obdivného uznania, zbožného uctievania niekoho, niečoho, zbožňovanie: básnická a. matky; a. hlavy štátu; nekritická a. minulosti; štylistická adorácia a\` la Pieseň piesní [KŽ 1967]
adorácia -ie ž. ‹l› kniž. a náb. prejav úcty, najmä k Bohu, zbožné uctievanie, vzývanie;
adoračný príd.: a-é prosby
adorácia, -ie ž. cirk.
1. vzývanie, zbožňovanie, zbožná úcta, klaňanie sa;
2. druh krátkej modlitby (text);
3. druh pobožnosti;