administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;
administratívny príd.: a. pracovník, a-e opatrenie;
administratívne prísl.
administratívne [-n-t-] prísl.
administratívne [-n-t-] prísl. ▶ na základe rozhodnutia administratívy, orgánov vykonávajúcich správu vecí verejných; nariadením administratívy; z úradnej moci: a. členiť územie; obce boli a. zlúčené; a. patriť do iného okresu; a. nariadiť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
administratíva -y ž. ‹l›
1. správa, najmä štátna a hospodárska, organizovanie a vybavovanie záležitostí patriacich do právomoci príslušných štátnych a hospodárskych orgánov
2. tieto orgány a ich sústavy
3. úrad prezidenta a vlády, vládne orgány a inštitúcie (pôvodne v USA): Bushova a.
4. súhrn osôb pracujúcich v štátnej, hospodárskej, prípadne inej správe: zníženie a-y
5. práca spojená s vybavovaním spisovej agendy všetkého druhu;
administratívny príd.: a. aparát správny; a-a práca, a-e riadenie; a-a budova podniku; a. postup, pren. pejor. byrokratický, stroho nariaďujúci; medzinár. práv. a-a dohoda nevyžadujúca schválenie parlamentu;
administratíva, -y ž.
1. správa, riadenie napr. štátu, podniku (na rozdiel od výkonnej činnosti): pracovať v a-e;
2. hromad. súhrn správnych zamestnancov: štátna a.;
administratívny príd.: a. úrad, orgán, zamestnanec, a-a budova, a-e opatrenie, konanie;
administratívne prísl.: a. zabezpečiť plnenie plánu