abstraktne 2. st. -nejšie prísl.
abstraktne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ na základe abstrakcie; abstraktným, zovšeobecňujúcim spôsobom; syn. zovšeobecňujúco; op. konkrétne: uvažovať, myslieť a.; hovoriť veľmi a.; sformulovať tému a.; vyjadrovať sa čo najabstraktnejšie 2. ▶ bez opory v skutočnosti, v reálnom stave; syn. nekonkrétne, nereálne: téma vyznela a.; pristupovať k problému konkrétne, nie a.; o zmenách sa píše skôr a. 3. ▶ spôsobom charakteristickým pre abstraktné umenie, bez zobrazenia reálnych predmetov, nezobrazujúco, nepredmetne: a. tvarovaná bižutéria; abstraktnejšie zameraný výtvarník
abstraktný príd. ‹l›
1. týkajúci sa abstrakcie, abstrakciou 1 vytvorený (op. konkrétny 1): a-é myslenie; a-é pojmy; filoz. (vo vzťahu ku konkrétnemu) týkajúci sa vzťahu častí celku voči tomuto celku samému, čiastočnosti voči totalite, jednostrannosti voči zložitosti; lingv. a-é podstatné meno pomenúvajúce vlastnosti a deje (napr. krása, pýcha, dobrota, zeleň, tvrdosť, čítanie, lov), nemajúce fyzický denotát, abstraktum 1; výtv. a-é umenie vyjadrujúce sa významovo svojbytnou zostavou tvarov, čiar, farebných plôch a štruktúr, nefiguratívne, nezobrazujúce; a. impresionizmus v 50. a 60. rokoch 20. stor. prevládajúci smer, v ktorom sa dôraz kladie na sám proces tvorby; film. a. film bezpredmetný, experimentálny film ako umelá pohybová hra hmôt, kresieb, svetiel a tieňov bez oznamovaného obsahu; lit. a-á poézia nepredmetná, experimentálne využívajúca krajné možnosti umeleckého jazyka a písma; marx. ekon. a-á práca pracovná sila vo fyziologickom zmysle, vytvárajúca hodnotu tovaru
2. neživotný, vzdialený od skutočnosti, nepraktický (op. konkrétny 2): plané a-é teoretizovanie;
abstraktne prísl.;
abstraktnosť -ti ž.
abstraktný príd. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový (op. konkrétny): a. pojem, a-é myslenie, poznanie; gram. a-é podstatné meno nehmotné;
pren. neskutočný, neživotný;
abstraktne prísl.: a. myslieť;
abstraktnosť, -ti ž.