absolutizmus -mu m. vládna sústava, v kt. má panovník neobmedzenú moc, absolútna monarchia;
absolutista -u m.
1. absolútny vládca, samovládca
2. prívrženec absolutizmu;
absolutistický príd.: a. režim, a-á vláda;
absolutisticky prísl.
absolutizmus [-t-] -mu m.
absolutizmus [-t-] -mu m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ forma vlády, v ktorej najvyššia moc sústredená v rukách jedinej osoby (panovníka) nie je kontrolovaná zastupiteľskými inštitúciami a nie je obmedzovaná ústavou, neobmedzená vláda; štát s týmto zriadením; syn. autokracia: cisársky, habsburský a.; nástup absolutizmu; zvrhnúť a.; hist. osvietenský a. politický systém v druhej polovici 18. stor., spájajúci tradície absolutizmu s ideami osvietenstva 2. publ. ▶ nekontrolovaná, sústredená moc: novodobý a.; daňový a.; sklon k absolutizmu; a. politických inštitúcií
absolutizmus -mu m. ‹l› forma vlády, v ktorej sa všetka štátna moc sústreďuje v rukách panovníka, absolútna monarchia, autokracia, samovláda
absolutizmus forma vlády, v ktorej vladárovi patrí neobmedzená moc • samovláda: zvrhnúť absolutizmus, samovládu • despotizmus (neobmedzené násilné vládnutie) • krutovláda • hrôzovláda • tyrania • tyranstvo • tyranizmus • diktatúra (neobmedzená moc jednotlivca al. skupiny) • kniž. samoderžavie (absolútna vláda v cárskom Rusku)
absolutizmus, -mu m. vládna sústava, v ktorej vladárovi patrí neobmedzená moc, samovláda;
absolutista, -u m. prívrženec absolutizmu; samovládca;
absolutistický príd.: a. režim, štát, a-á monarchia;
absolutisticky prísl.: a. vládnuť