absolútny príd.
1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná; filoz. a-a pravda; fyz. a. bod mrazu; geogr. a-a výška nadmorská
2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota; a. sluch; chem. a. lieh stopercentný alkohol
3. neobmedzený: a-a moc;
absolútne prísl.
1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.
2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené; a. bezpečný;
absolútnosť -i ž.
absolútnosť -ti ž.
absolútnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je všeobecne platné, ničím nepodmienené, absolútne; op. relatívnosť: a. pravdy, krásy, spravodlivosti; hovoriť o absolútnosti ľudskej slobody; rozchádzať sa v otázke absolútnosti a relatívnosti poznania 2. ▶ jav chápaný zvyčajne ako absolútny, všeobecne platný: popierať a.; Vedel svojím humorným nadhľadom zrelatívňovať absolútnosti. [NS 1997]
absolútny príd. ‹l›
1. nepodmienený, nezávislý (op. relatívny, podmienený): pocit a-nej voľnosti; a. nedostatok niečoho; a-a väčšina úplná; (pri hlasovaní) prostá, nadpolovičná; a. víťaz ktorý dosiahol najlepší výkon (bez ohľadu na kategóriu); a. sluch schopnosť presne určiť výšku tónu bez pomoci hudobného nástroja; filoz. a-e Bytie posledná skutočnosť (u Schellinga); a. Duch (u Hegla a i.); geogr. a-a výška (hory) nadmorská, prostá; fyz. a-a nula, a. bod mrazu teoreticky najnižšia možná teplota (–273,15 °C), experimentálne nedosiahnuteľná; a-a teplota meraná v termodynamickej stupnici (v kelvinoch) od absolútnej nuly, vždy kladná; a-a sústava (jednotiek) ktorej základnými jednotkami sú centimeter, gram, sekunda (skr. CGS); archeol. a-e datovanie pri ktorom sa vek objektov, kultúr a pod. určuje číselnými údajmi (letopočtami); štatist. a-a frekvencia celková frekvencia, počet všetkých výskytov; hud. a-a hudba využívajúca špecifické hudobné prostriedky a údaje, nevyvolávajúca mimohudobné predstavy (ako programová al. vokálna hudba); lit. a-a poézia zámerne sa neviažuca formuláciou intelektuálnych a sociálnych obsahov, čistá; lingv. a. ablatív, datív, genitív (v latinčine, gréčtine, staroslovienčine a i.) pád gramaticky neviazaný na zvyšok vety; a. prechodník meravý lexikalizovaný tvar prechodníka nevyjadrujúci gramatickú zhodu (napr. sediac, ležiac, počínajúc, chtiac-nechtiac); práv. a-e práva nespochybniteľné (hlavne vlastnícke autorské, dedičské a i.); marx. ekon. a-a nadhodnota časť hodnoty produkcie vznikajúca predĺžením pracovného dňa nad pracovný čas nevyhnutný na reprodukciu pracovnej sily; a-a pozemková renta dôchodok plynúci vlastníkom pôdy na základe monopolu vlastníctva pôdy ako neobmedzeného majetku
2. (ničím) neobmedzený, nikomu nezodpovedajúci: a-a monarchia absolutizmus; a-a vláda; a. vládca, panovník absolutista 1;
absolútnosť -ti ž. k 1
1. nepodmienený, nezávislý (op. relatívny); filoz. a-a pravda; fyz. a. bod mrazu najnižšia merateľná teplota, -273,2 °C; fyz. a-a teplota meraná od absolútneho bodu mrazu; fyz. a-a vlhkosť množstvo vodnej pary v 1 m3 vzduchu; geogr. a-a výška meraná od hladiny mora; mat. a-a hodnota čísla bez ohľadu na znamienko plus al. mínus; práv. a-e právo účinné voči každému, napr. vlastnícke právo; práv. a-a väčšina hlasov nadpolovičná;
2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota, bezpečnosť, a-a zhoda; hud. a. sluch rozoznávajúci presne výšku tónov; chem. a. lieh stopercentný alkohol bez vody;
4. gram. ablatív, genitív, datív a. druh väzby particípia s príslušným pádom podst. mena v niektorých jazykoch; a-e stupňovanie elácia (napr. predobrý);
absolútne prísl. úplne, celkom: a. čistý, a. dokonalý; to je a. isté; v spojení so záporom ho zosilňuje: a. neschopný, a. nemožný;
absolútnosť, -ti ž. filoz. výhradná platnosť, nezávislosť, nepodmienenosť: a. poznania