absolútno -na s.
absolútno -na s. 1. filoz. ▶ niečo nepodmienené, neobmedzené, večné, nekonečné, dokonalé, nemenné a nezávislé: snaha poznať a.; hľadať a. 2. náb. ▶ (v scholastike) Boh ako bytosť, ktorá nezávisí od žiadnej inej bytosti; naplnenie Božej vôle 3. ▶ zovšeobecnený pojem pre to, čo je najvyššie a najdokonalejšie: veriť v morálne a.; a. smrti; povyšovať národ na a.; dotknúť sa v umení absolútna [M. Rúfus]; Poézia sa musí usilovať o absolútno, o najvyššie umelecké méty. [Ľ. Jurík]
absolútno -a s. ‹l› filoz. nezávislé, nepodmienené, neobmedzené, obyčajne to najdokonalejšie
absolútno, -a, 6. p. -e str. v idealistickej filozofii večný, nemenný, nekonečný základ sveta, zavrhovaný dialektickým materializmom